Kostol Obrátenia sv. Pavla - história a mobilár

Jednoloďový barokový kostol obrátenia sv. apoštola Pavla, ktorého stavbu započali jezuiti v roku 1743 na mieste troch goticko-renesančných meštianskych domov, z ktorých sa zachovali pivnice v suteréne kláštora bol ukončený v roku 1754. Kostolu z námestia dominuje päťosové barokové priečelie s dvojicou veží a podlubím. 

Pôvodné barokové cibuľovité ukončenie veží, bolo v roku 1887 nahradené súčasnými ihlancovitými prilbicami. V roku 1888 bola do niky v štíte priečelia umiestnená klasicistická socha sv. Pavla, patróna chrámu. 

Interiér chrámu má valenú klenbu a presbytérium s rovným uzáverom, ktorého centrom je vysoký, pilastrový, barokovo-rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Uprostred oltárnej architektúry v monumentálnom barokovom ráme sa nachádza olejomaľba na doske zobrazujúca nebo, ktorá tvorí pozadie pre plastiku Panny Márie, ktorá pochádza z prvej polovice 20. storočia a je ústredným motívom hlavného oltára. Pôvodne sa tu nachádzala monumentálna olejomaľba viedenského majstra z 18. storočia, zobrazujúca dramatickým spôsobom obrátenie sv. Pavla (obraz je v súčasnosti majetkom Považského múzea v Žiline a vystavuje sa v priestoroch kaplnky strečnianskeho hradu). V hornom poli ústredného obrazu sa nachádza menší, medailónový obraz sv. Pavla z 19. storočia, ktorého autorom je Jozef Božetech Klemens (1817 - 1883), jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov 19. storočia. V štíte oltára sa nachádzajú barokové plastiky Boha Otca - vládcu všehomíra na oblakoch a klaňajúcich sa anjelov z polovice 18. storočia. 

Pilastre oltára majú hlavice s typickým rokokovým dekorom, po okrajoch s rokajmi. Baroková menza oltára má stipes ozdobený rokokovou kartušou, v ktorej sa nachádza symbol jezuitského rádu. po bokoch s rokajmi. Pôvodné barokové tabernákulum, nahradilo koncom 19. storočia pozlátené klasicistické so stĺpovou architektúrou, laternou ukončenou krížom a dvoma plastikami adorujúcich anjelov stojacich po stranách. 

V lodi kostola sa pôvodne nachádzalo sedem barokovo-rokokových bočných oltárov, z ktorých sa do súčasnosti zachovali len dva s podobným riešením ako hlavný oltár. Sú to bočné oltáre sv. Jozefa, (pôvodne P. Márie) a jeho pendant, oltár sv. Vincenta de Paul, nachádzajúce sa po stranách triumfálneho oblúka, obsahujúce plastiky svätcov z prvej polovice 20. storočia. 

V prvej dekáde 20. storočia sa do pôvodného barokového interiéru urobili tvrdé a dosť necitlivé zásahy, po ktorých sa z pôvodného interiéru okrem troch oltárov zachovala len rokoková kazateľnica a tri voľné obrazy s výjavmi zobrazujúcimi Ukrižovanie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Alojza Gonzagu v lodi kostola. Okrem týchto sa zachovali obrazy sv. Františka Xaverského, Studnice Lásky, sv. Júdu Tadeáša a pôvodný oltárny obraz Panny Márie (Súčasný oltár sv. Jozefa) v kláštornej chodbe na druhom podlaží popri kostole, kde sa nachádza aj pôvodné kamenné ostenie dverí spájajúcich kostol s kláštorom. Ostatné plastiky v lodi kostola pochádzajú z 20. storočia. 

Na murovanom barokovom chóre sa nachádza organ vyrobený budapeštianskou firmou Otto Rieger na začiatku 20. storočia. V sakristii sa zachoval vzácny rokokový paramentár z čias postavenia kostola s intarziou Baránka a v štíte so symbolom Rádu jezuitov. V paramentári je uchovávaný barokový stolový relikviár s ostatkami patróna chrámu, sv. Pavla apoštola. Rokoková kazateľnica má na zábradlí rečniska pozlátené reliéfy s výjavmi z Skutkov apoštolov vzťahujúcimi sa na udalosti zo života sv. Pavla. 

Baldachýn kazateľnice korunuje baroková plastika sv. Pavla z 18. storočia. V roku 1928 bola ku kostolu pristavaná kaplnka so štvorcovým pôdorysom podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera. Stropné maľby v lodi kostola sú od Jozefa Škovránka z 20. storočia a predstavujú ružencové tajomstvá. V strednom suteréne pod kostolom a pod bočnými oltármi sú krypty, ktoré slúžili na pochovávanie členov jezuitskej rehole a mešťanov.


‹‹ späť