Kapucíni v Žiline

Vznik objektu kostola a kláštora spadá do obdobia rekatolizácie, ktorá je v )Žiline spojená s príchodom Rádu jezuitov (Spoločnosť Ježišova). Jezuiti prišli do Žiliny ako rekatolizačná misia okolo roku 1654. Roku 1685 na základe závetu uhorského prímasa a palatína, ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho - Pohronca, zakladajú stálu misiu, ktorá sa po úspechoch v roku 1688 mení na rezidenciu. Jej prvým predstaveným sa stal P. Juraj Jankovič, SJ (1638 - 1696), ktorý súčasne zastával funkciu žilinského katolíckeho farára. V rokoch 1687 - 1743, jezuiti postupne odkúpili na juhozápadnej strane mestského rínku (dnes Mariánske námestie) päť stredovekých meštianskych domov a roku 1743 sa na ich mieste začala vlastná stavba kostola a kláštora. Už v roku 1691 tu jezuiti zriadili nižšie gymnázium, ktoré sa zmenilo na riadne roku 1761.

Posviacka objektu sa uskutočnila v roku 1749, ale stavba bola dokončená až roku 1754. Aj keď Spoločnosť Ježišova bola v breve Dominus ac Redemptor pápeža Klementa XIV. z dňa 21. júla 1773 zrušená, jezuiti ešte tri roky viedli svoje gymnázium. Roku 1776 prevzali túto školu žilinskí františkáni. Vtedy museli jezuiti Žilinu definitívne opustiť. Napriek tomu, že v roku 1815 bola Spoločnosť Ježišova obnovená, jezuiti sa do Žiliny už nevrátili. Po odchode jezuitov sa z objektov kláštora vysťahovalo aj gymnázium.

Budovu v roku 1778 odkúpilo mesto za 2000 zlatých a neskôr Štefan Raška, od ktorého ju roku 1831 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po nadstavbe druhého poschodia kláštora tu nitriansky biskup Jozef Vurum (1763 - 1838), 4. 10. 1833 zriadil Sirotinec pre opustené deti po obetiach cholery zúriacej v Uhorsku v roku 1831. O tom svedčí aj pamätná tabuľa a biskupský erb J. Vuruma na fasáde kláštora. Biskup Vurum bol veľkým mecénom Sirotinca, okrem iného daroval zvon pre kostol. Sirotinec od roku 1881 viedli Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, ktoré si v budove zriadili taktiež svoj kláštor.

Do tohto obdobia spadá aj vznik zadného traktu kláštora, ktorý vznikol prestavbou pôvodnej sýpky na obytné priestory. K nemu bolo pristavané spojovacie krídlo s podlubím. V roku 1882 vincentky zriadili šesťtriednu Dievčenskú školu. V roku 1950 komunistický režim násilne zrušil všetky rehole a kláštory na celom území vtedajšej Československej republiky. Po nútenom odchode sestier vincentiek bola budova kláštora vyvlastnená Cirkvi a Sirotinec ako aj Dievčenská škola zrušené. Kostol pripadol farskej správe. V rokoch 1959 - 1972 tu sídlila Stredná zdravotnícka škola v Žiline. Potom, do roku 1992, slúžila budova potrebám Považskej galérie, kedy objekt zreštituovalo Nitrianske biskupstvo. Počas celého obdobia totality až po zmeny spoločenského systému v roku 1989 kostol spravoval žilinský dekanát, farnosť Žilina - mesto.

Dňa 25. mája 1990, nitriansky biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec zveril správu kostola Slovenskej provincii rádu Menších bratov kapucínov. Prví kapucíni boli v Žiline uvedení 8. 7. 1990. V Žiline tým vzniklo nové bratstvo, ktorého prvým gvardiánom bol brat Augustín Filipovič (1923 - 1995). Od roku 1995 sa priestory kláštora postupne začali upravovať k pôvodným účelom. V tom čase na území kláštora v priestoroch bývalej Materskej školy vzniklo Kapucínske sociálno-pastoračné centrum Fidélio a v roku 1997 tu bol zriadený kapucínsky študentát. V rokoch 1998 - 1999 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia objektu pôvodného kláštora, do ktorého sa kapucíni po jej ukončení definitívne presťahovali.



‹‹ späť