Povesť o stavbe Jánskeho kostola

V 13. storočí, keď bola oblasť pri Kremnici osídlená, vzniklo želanie miestnych obyvateľov, postaviť kostol. Dediny Kremnické Bane (Berg), Krahule (Blaufuss), Kunešov (Kuneschhau) a Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturz) sa dohodli na spoločnej cirkevnej obci. Dlho sa radili s kremnickými Radnými pánmi o financovaní kostola a o mieste, kde má kostol stáť. Konečne sa zjednotili na mieste, ktoré vyhovovalo všetkým piatim obciam a to nad jedľovým lesom. Neskôr tu bol postavený statok.

Miesto vymerali a vykopali základy. Keď boli základné múry skoro hotové a murári stavenisko na večer opustili, prihodilo sa v noci niečo podivuhodné. Múry sa zrútili. Murári, ktorí na druhý deň prišli na stavenisko sa domnievali, že to urobili neprajníci kostola. Múry začali stavať nanovo. Po nasledujúcej noci boli múry opäť zničené. Rozmrzení murári prišli po tretíkrát do práce, aby základné múry dokončili. Zbytočne sa tam lopotili až do noci, avšak múry ešte neboli hotové, keď sa unavení po tme vracali domov do "Vrchu". Náhle začuli detský hlas volať: "Váš kostol postavte na tomto mieste!". Načúvali, dívali sa a nič. Keď chceli ísť ďalej detský hlas znovu zavolal: "Váš kostol postavte na tomto mieste!".

Opäť načúvali a dívali sa, ale nevideli nič. Ako išli ďalej objavil sa náhle tŕňový krík v plameňoch a v ňom ležalo dieťatko. Murári sa zľakli a ponáhľali sa domov. Rozpovedali, čo sa im na ceste domov prihodilo. Rozhodli sa, že kostol vystavia na tomto mieste. Oltár bol postavený tam, kde stál tŕňový krík. Kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a stal sa pre celé okolie pútnickým miestom.

Povesť o Trnovníku

Medzi Malým a Veľkým Trnovníkom bola "Jaskyňa". Tak sa volal široký priechod zo severnej strany na južnú. Každý rok na Zelený štvrtok, keď kostolné zvony "odletia do Ríma" (kostolné zvony, v čase od Zeleného štvrtku do sviatku Zmŕtvychvstania vo večer Bielej soboty, "mlčia") mohla sa od jedenástej do dvanástej hodiny navštíviť tzv. Zlatá sieň v jaskyni pod Trnovníkom. Podmienkou bolo poznať čarovnú formulku.

Zaklopalo sa skalnú stenu, pričom sa proti nej nahlas a zreteľne povedala formulka. Tak sa otvorili skalné dvere. Ten kto vstúpil užasol pred mnohými klenotmi, ktoré sa pred ním rozkladali. Málokto zobral niečo zo sebou, pretože čas ubiehal veľmi rýchlo pri pohľade na toľké poklady a tak každý kto opäť uvidel denné svetlo bol šťastný, lebo ak niekto zmeškal čas zatvorenia vstupu, musel celý rok zostať v skale do nasledujúceho Zeleného štvrtku, kým ho niekto nevyslobodil.

Podľa slovenských a nemeckých prameňov spracoval Peter Bernáth.



‹‹ späť
Pondelok, 24. Júl 2017
Meniny má Vladimír