SDM pútnici

Mladí, plní túžob, nádeje, no i ťažôb, sme sa vybrali so svojimi krížmi putovať za Ježišom a pápežom Františkom na svetové dni mládeže.

Putovali sme však len pomyselne pomocou dopravných prostriedkov, no bola to živá púť v našich srdciach. Prvou zástavkou a útočiskom nám bol kapucínsky kláštor v Žiline, kde nás bratia privítali s otvorenou náručou. Mali sme príležitosť spoznávať sa v skupinkách, upevňovať spoločenstvo, vytvárať nové mosty osobných priateľstiev a pomocou katechéz a vzájomného zdieľania sa posúvať sa navzájom v duchovnom raste. Obnovu však potrebuje aj telo, a tak sme si zašportovali pri futbale, či splavovaní Váhu na raftoch. Skutočné dobrodružstvo sme zvládli, aj napriek menšej búrke, no Božia prozreteľnosť zariadila, že sme ju mohli prečkať pod mostom. Pobyt v Žiline sme zavŕšili rozjímaním pri večernom ruženci. Skupinky si pripravili scénky podľa tajomstiev, ktoré umocnili naše prežívanie a zároveň nás aj zabavili. Niektoré boli skutočne veľmi kreatívne. Ďalšie ráno pokračovala púť za Svätým Otcom a priniesla so sebou aj nemilé prekvapenia. Jedna z našich pútničiek stratila občiansky preukaz, no naša viera a milosť  Ježiša zariadila, že naše spoločenstvo mohlo pokračovať za hranice v plnom počte. Bohu vďaka za to. Po príchode nás čakalo ubytovanie vo vojenských stanoch. Komfort sme vymenili za skromnosť a zážitky. Presun na krížovú cestu so Svätým Otcom sme však nestihli, no aspoň sme mali možnosť vidieť ho prechádzať okolo. Ďalšie ráno nás čakala púť na Campus Misericordiae. Bola to dlhá púť, ktorú možno mnohí z nás nečakali. V tom momente sa naša púť srdca premenila aj na skutočnú fyzickú púť a mohli sme na vlastnej koži okúsiť, čo to znamená putovať niekoľko kilometrov. Napriek mnohým prekážkam, pálčivému slnku sme to po deviatich hodinách s prestávkami zvládli. Obdiv patrí vozičkárom, ktorí to zvládli bez šomrania s radostným úsmevom na tvári. Boli pre mnohých Božím zázrakom a posilnením. Odmenou za púť nám bola nádherná nočná vigília so Svätým Otcom. Bol to zároveň veľkolepý pohľad na zjednotenú mladú Cirkev. Úžasné ako náš Pán pritiahol a spojil toľko mladých ľudí. Večer sme spali na Campuse pod holým nebom. Sú to práve, aj takéto zážitky, pri ktorých vnímame prítomnosť Boha. Ranná omša so Svätým Otcom Františkom bola pre nás všetkých veľkým povzbudením. Zdôraznil v nej dôležitosť seba prijatia a aby mladý nezahanbene nasledovali Ježiša. Iba posilnení Duchom Svätým a Božím slovom sme mohli zvládnuť púť naspäť do stanovišťa, ktorú nám sťažovala silná búrka. Noc takisto nebola pre niektorých z nás jednoduchá. Vytopené stany a mokré veci im však neuberali na duchu a Pán im preukázal Božiu lásku skrze blížnych, ktorí neváhali pomôcť. Nasledujúci deň sme sa vybrali za bratmi kapucínmi do Tenczyna. Poskytli nám ubytovanie a nádherné priestory kláštora. Veľkolepá záhrada bola obrazom Božej slávy. Mali sme možnosť sa tam zúčastniť miestnych hodov a naši talentovaní speváci a speváčky potešili miestnych piesňami počas omše. Na tomto krásnom mieste sme nazbierali dostatok síl na cestu domov. Z tejto púte sme si však neodniesli málo. Vytvorili sme úprimne, pevné a priateľské spoločenstvo. Vrátili sme sa plní energie, nádeje a viery. Dary, milosrdenstvo a svetlo, ktoré nám Pán dal teraz ďalej prenášame do svojich rodín a všade tam, kam nás Pán pošle, prinášame ho i vám milí priatelia. Bohu vďaka za túto púť a všetky zážitky.


Peter Dobšinský


Pondelok, 25. September 2017
Meniny má Vladislav