SDM cyklisti

Sv. Otec František v Rio De Janeiro vyhlásil nasledujúce svetové dni mládeže v Krakove. A to bola pre nás „bratov študentov“ príležitosť vybrať sa na cestu a putovať na toto stretnutie.

Bez nejakej veľkej prípravy sme „odklepli“ nápad, ísť na bicykli(Borko, Miško, Peťo, Tadeáš, Mišo, Tadeáš). Pozvali sme mladých chalanov (Kubo, Martin, Tomáš, Mišo, Sebo, Krištof, Samo 2x, Tono, Paťo), ktorí by chceli zažiť  skúsenosť takejto púte. Plní sily a požehnania od nášho brata Mirča sme vyrazili v sobotné ráno 23. júla s vedomím, že vrátiť sa späť nás bude stáť cca 1000km. Pri pohľade na oblohu nám nebolo všetko jedno, lebo sa zdalo, že nám bude na začiatku pršať, ale to sme nevedeli, čo všetko nás ešte len čaká . Pekné, pre niektorých nepoznané, južné Slovensko nesklamalo počasím, len miestny sa trocha divili, prečo máme smer maďarský Esztergom, keď ideme do Krakova. No my sme si to užívali s úsmevom na tvári a opaľovacím krémom na pleciach.  Rovinky vystriedali kopce a museli sme siahnuť po nižších prevodových stupňoch, ale platilo pravidlo: „koľko si vyšliapeš toľko sa zvezieš“ . Naše dni neboli len o „šľapaní“. Spoločné sv. Omše, rané chvály a vešpery sme sa snažili pomodliť aj keď sme boli K.O.! Zotaviť a vzpružiť telo nám pomáhali pekná príroda, ale hlavne ľudská pohostinnosť a ochota, ktorej sa nám v hojnej miere dostalo. Po siedmich dňoch sa nám takto podarilo dosiahnuť „cieľ“ nášho putovania a stretli sme sa s našou druhou skupinkou, ktorá do Krakova putovala autobusom a spoločne sme prežívali stretnutie mladých z celého sveta. Atmosféru vytvárali davy mladých, rôzne kultúry, úsmevy a spev. „niektorí to prirovnávali ku katolíckemu woodstocku“ Pre nás „cyklistov“ bola aktívna účasť náročná, ale snažili sme sa byť prítomní aspoň unaveným telom. No napriek tomu myslím, že každý sme si niečo odtiaľ odniesli a neboli to len prepotené tričká a trenky. Po skončení SDM sme znova osedlali bicykle a Borko nastavil smer Bratislava. Pre našu pokoru bolo potrebné aby sme prišli „iba“ do Malaciek a pokračovali vlakom do cieľa, lebo posledných 30km sme ťahali v búrke. Našu púť sme ukončili pred kláštorom v BA, ktorá bola omnoho srdečnejšia ako na začiatku. Jednoducho dva týždne spolu - za dažďa, slnka, modlitby, hladu, sýtosti, smiechu a konskej masti - robí svoje .  


Peter, Tadeáš Ch.


Pondelok, 24. Júl 2017
Meniny má Vladimír