Z histórie kapucínskeho kostola sv. Štefana

V júli 1676 predložil cisár Leopold I. biskupovi Leopoldovi Kolonitschovi z Wiener Neustadt žiadosť, aby pripravil všetko potrebné pre uvedenie kapucínov z vtedajšej Rakúsko?Uhorskej provincie do Bratislavy. Biskupovi sa podarilo získať pre kapucínov kaplnku sv. Kataríny na dnešnej Michalskej ulici a tiež blízko postavený dom a tak mohol 25. novembra 1676 biskup Tomáš Pálfy uviesť kapucínov do Bratislavy.

V kaplnke sv. Kataríny 35 rokov kázali, spovedali a slúžili sv. omše. Veľmi túžili postaviť si podľa reguly kláštor a kostol. Boh im poslal dobodincu v osobe Eleonóry Terézie, manželky tajného radcu jej veličenstva, ktorá im poskytla niekoľko tisíc guldenov. Koncom septembra 1709 bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium a 4. októbra 1709 už slúžil ostrihomský arcibiskup - kardinál Christian August v chóre prvú sv. omšu. V chóre si možno doteraz všimnúť pamätnú tabuľu s nemeckým nápisom, ktorý v preklade hovorí: Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. 1709.

O tri roky neskôr - v roku 1712 - sa kapucíni presídlili do novovybudovaného kláštora. Základný kameň kostola položil 20. decembra 1711 biskup Otto Chrystoforus Ján Volkra. O šesť rokov neskôr bol kostol sv. Štefana Uhorského hotový a 6. júna 1717 ho konsekroval nitriansky biskup Ladislav Adam Erdödy. V roku 1735 bol kostol na spadnutie, pretože povolili základy; stál totiž na bahnitej pôde. Preto ho ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy, veľký dobrodinec kapucínov, nechal na vlastné náklady od základu zreštaurovať. Kapucíni museli časť kostola zrúcať a prizvať si z Viedne vojenského inžiniera Felicea Donata Allia, ktorý v rokoch 1736 - 1737 budovy staticky zabezpečil a kostol dostaval spolu s architektom Františkom Portenhauserom a so staviteľom - kapucínskym rehoľným bratom Bertholdom, ktorý v kostole postavil tiež hlavný oltár.

V roku 1737 František Portenhauser, pod dohľadom ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho, rozšíril stavbu kláštora o dva trakty: sakristiu a knižnicu. Dobrodinci, medzi nimi aj František Lotrinský, pomohli zhotoviť hlavný oltár, dva bočné oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, ktoré namaľoval Anton Rosier, žiak Rafaela Donnera. Oltár Svätého kríža dal pre Tretí rád zhotoviť gróf Karol Zichy.

Hlavný oltárny obraz znázorňujúci sv. Štefana so svojím synom Imrichom, ako odporúča svoju korunu pod ochranu Božej Matky, namaľoval brat Adalricus z Viedne. Na zhotovenie oltára sv. Fidela zo Sigmaringenu, kapucínskeho mučeníka darovali členovia III. rádu sv. Františka 200 guldenov. Oltárny obraz v roku 1749 namaľoval kapucínsky kňaz Norbert z Viedne. V roku 1779 dostal kostol nové lavice, v rokoch 1819 - 1824 bol vybudovaný chórus, na ktorom Juraj Klökner postavil nový organ.

Kláštor bol niekoľkokrát prestavaný. Ako pamiatka na prestavbu z rokov 1856 - 1860 je na začiatku bočnej chodby kostola umiestnená tabuľa s latinským nápisom vo forme chronogramu. V roku 1860 bola upravená fasáda kostola bratislavským staviteľom Ignácom Feiglerom do dnešnej podoby.V rokoch 1867 - 1895 bola opravená krypta, ktorá bola neskôr zasypaná a dnes nepoznáme ani jej vchod. Podľa dostupných údajov by v nej malo byť pochovaných viac ako 200 ľudí; medzi nimi napríklad maliar Anton Rosier a knieža Georg Christian Lobkowitz de Sagan. Zariadenie kostola bolo prispôsobené novým liturgickým požiadavkám v rokoch 1969 - 1971.

Po násilnom zastavení činnosti kapucínov v roku 1950 komunistickým režimom začal kláštor chátrať. Po obnovení slobody sa vďaka dobrodincom podarilo začať s rozsiahlou renováciou kláštora i kostola.

Činnosť bratislavských kapucínov

Bratislavskí kapucíni sa venovali rôznym činnostiam. Mali na starosti správu kaplnky sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina a kostola Najsvätejšej Trojice na Zuckermandli (časť Bratislavy medzi Hradom a Dunajom). Kázali v kostole uršulínok a slúžili sv. omše v kostole Notre–Dame. Boli spovedníkmi sestier alžbetínok. Vyučovali katechizmus v Dóme sv. Martina, u alžbetínok a na Zuckermandli. Boli kooperátormi vo farnosti Najsv. Trojice (kostol sv. Jána z Mathy - bývalý kostol trinitárov) a načas prevzali aj správu kostola sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom.

Okrem toho bratia kapucíni vykonávali duchovnú službu vo vojenskej nemocnici (od roku 1785 bola vojenská nemocnica v neďalekom kláštore trinitárov) a samozrejme sa starali o chudobných. V čase morovej epidémie v roku 1712 sa horlivo venovali ošetrovaniu chorých na mor, pričom dvaja z nich položili život.

Venovali sa tiež misijnej činnosti medzi ľudom a podľa písomných dokladov už v 18. storočí konali misie v slovenčine. Z podnetu ostrihomského arcibiskupa boli zavedené v kapucínskom kostole v rokoch 1853 - 1858 slovenské kázne.

Aj šľachta veľmi rada využívala duchovné služby bratov kapucínov: Keď cisárovná Mária Terézia pri niektorých príležitostiach bývala v Bratislave, kapucíni na Bratislavskom hrade denne vykonávali bohoslužby, chórovú modlitbu a rôzne pobožnosti. Podobne to bolo aj počas pobytu Kristíny (dcéry Márie Terézie) v Bratislave. Slúžili sv. omše tiež v Pálffyho paláci. Gróf Anton Grassalkovics si v roku 1768 vyprosil jedného kapucína ako domáceho kaplána, ktorý ho mal sprevádzať na cestách a v jeho paláci v Bratislave (dnešný prezidentský palác) slúžiť sv. omšu.

Súčasnosť

Okrem vykonávania bohoslužieb a spovedania vo vlastnom kostole sa venujeme mládeži, duchovnej starostlivosti o sestry sv. Alžbety a sestry kapucínky. Vyučujeme katechizmus na gymnáziu Matky Alexie. Raz týždenne slávime sv. omšu vo Fakultnej nemocnici a u sestier Matky Terezy. V malých skupinkách pripravujeme ľudí na prijatie sviatostí. Zvláštnym spôsobom nášho apoštolátu sú gospelové koncerty. Pri našom kláštore organizujeme aj činnosť Tretieho rádu sv. Františka. Tunajší kláštor slúži bratstvu aj ako študijný dom.



‹‹ späť