Uvedenie kapucínov do Pezinka v roku 1674

Na začiatku nasledujúceho roka, 29. januára 1674 cisár Leopold píše biskupovi z Viedenského Nového Mesta Leopoldovi Koloničovi list, v ktorom mu odporúča P. Imricha, apoštolského misionára, aby tento zariadil všetko potrebné pre uvedenie kapucínov do Pezinka (v kronike nie sú uvedené dôvody, prečo bolo sídlo Mošonskej župy Mosonmagyaróvár zmenené na Pezinok). P. Imrich s cisárskym dekrétom dovoľujúcim kapucínom príchod do Pezinka sa vybral do Bratislavy spolu s druhmi pridelenými provinciálnom P. Meinradom Bavorským a F. Vojtechom, laikom k ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Selepčénimu, ktorý určil deň uvedenia kapucínov do Pezinka 10. júna, teda 4. nedeľu po Turíciach.

V spomínaný deň zavítal do Pezinka sám ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni v sprievode apoštolského prefekta P. Imricha, grófa Mikuláša Pálfiho, strážcu uhorskej koruny a jeho bratov Krištofa a Juraja zo Smoleníc a ďalších šľachticov. Na slávnosti sa zúčastnilo aj početné obyvateľstvo. Na následnej svätej omši arcibiskup Selepčéni prečítal introdukčnú (uvádzaciu) listinu a v nej sa nachádzajúci transumpt cisára Leopolda zo 6. mája 1674.
Po slávnostnej bohoslužbe pozval gróf Mikuláš Pálfi arcibiskupa, popredných šľachticov a kapucínov na hostinu do domu Jána Spacaja.

O niekoľko dní neskôr provinciál P. Alexander Friedberský ustanovil za superiora (predstaveného) kapucínskej misie v Pezinku P. Gelasia Pasovského a za kazateľa do starého gotického kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dostali kapucíni na bohoslužby, P. Modesta Riedenského. (Farským kostolom sa stal pôvodne evanjelický kostol na námestí).

Kapucíni spočiatku bývali v dome pezinského mešťana Pavla Spacaja, správcu Pálfiovských majetkov, neskôr im mesto prenajalo istý dom. Na umožnenie vykonávať bohoslužby im boli z viedenského kláštora poslané bohoslužobné predmety, či už odevy, kalichy, knihy a pod.

Pôsobenie kapucínov v Pezinku od roku 1674 do konca 17. storočia


V roku 1674 bol na provinčnej kapitule konanej 7. septembra vo Viedni zvolený za provinciála P. Ildefonsus z Carlshovenu. O rok neskôr istý barón Matej Hedly z Hedlyfalvy daroval 8. septembra svoju pezinskú kúriu spolu s mlynom a rozľahlou záhradou cisárovi Leopoldovi na účel podpory tunajšej novozaloženej reholi. Cisár tieto nehnuteľnosti 18. decembra toho istého roku venoval kapucínom. V roku 1675 bol poslaný do Pezinka na výpomoc P. Gratianus Riedenský.

V listine z 3. októbra 1676 nitriansky biskup a uhorský kancelár Tomáš Pálfi potvrdil kapucínom náležitosti odstúpené barónom Matejom Hedlym. Do ich vlastníctva boli uvedení ostrihomským arcibiskupom Jurajom Selepčénim a kráľovským personálom barónom Majténim.

V roku 1676 bol vymenovaný za druhého predstaveného v Pezinku P. Fulgentius Augustanus a pomáhali mu v pastorácii P.Corbianus a českí pátri Cyrilus a Theobaldus.Medzi zomrelými kapucínmi bol aj bývalý provinciál P. Alexander Friedberský, ktorý umrel vo Viedni 7. júna vo veku 72 rokov.

V uvedenom roku zomrel aj pápež Klement X., ktorý sedel na Petrovom stolci v rokoch 1670-76. Na jeho miesto nastúpil ako 244. nástupca sv. Petra Inocent XI. / vlastným menom Benedetto Odescalchi, pápežom od 21. septembra 1676 do 12. augusta 1689, v roku 1956 bol vyhlásený za blahoslaveného/. A napokon v tomto roku umrela aj manželka cisára Leopolda Klaudia Felix 8. apríla a na základe jej želania bola pochovaná v dominikánskom habite v kapucínskej krypte vo Viedni. Cisár Leopold sa po tretíkrát oženil s Eleonórou Máriou Teréziou 14. decembra v Pasove.

V roku 1677 bol na kapitule konanej v Viedni 27. augusta zvolený za provinciála P. Crescentius Mösserer z Rakúska. Medzi zomrelými členmi rehole je uvedený P. Hyacinthus Franco, ktorý bol ranený mŕtvicou v Linci ako 66-ročný. Na generálnej kapitule konanej 27. mája 1678 v Ríme vystriedal na čele rehole P.Štefana z Ceseny P. Bernardus z Porto Maurizio.

Provinčná kapitula sa konala 24. augusta 1678 vo Viedni a bol na nej potvrdený provinciál P. Crescentius a tu v Pezinku superior P. Fulgentius a kazateľ vo farskom kostole P. Gratianus. V tomto roku /1678 / sa na veľkú radosť cisárskeho dvora narodil cisárovi Leopoldovi a jeho manželke Eleonóre 26. júla o jednej hodine v noci vo Viedni arciknieža Jozef / neskorší cisár /. Na kapitule konanej vo Viedni 21. apríla 1679 boli opäť potvrdení provinciál i pezinskí pátri ako v predošlom roku, v Bratislave / kapucíni tu od roku 1676 / bol predstaveným P. Kilianus Herbipolensis. Na konci tohto roka vypukol v dolnom Rakúsku strašný mor, ktorý si z radov kapucínov vyžiadal životy 41 kňazov, 4 klerikov a 34 laikov. Medzi nimi kronikár uvádza P. Anastázia Lineckého, F. Eliáša z Viedne-laika a P. Stanislava Rosenheimského, ktorý umrel 17. septembra vo veku 33 rokov. V danom roku umrel aj P. Burchardus Marvillanus vo Viedni 21. septembra vo veku 58 rokov. Páter Cyrillus z Čiech od roku 1676 do konca roku 1679 obrátil na katolícku vieru 250 ľudí.

V roku 1680 bola konaná provinčná kapitula v Linci, mená provinciála i pezinských pátrov sú nezmenené. V uvedenom roku bol 14. novembra zvolený za viedenského biskupa kapucínsky páter, bývalý apoštolský prefekt misií P. Imrich z Komárna, ktorý sa veľmi zaslúžil o uvedenie kapucínov do Pezinka i Bratislavy. V uvedenom roku cisár po návrate z Prahy zdržujúc sa v Linci uvidel kométu smerom na západ 26. decembra o 6. hodine večer a táto bola videná niekoľko ďalších dní, čo sa vykladalo vtedy ako predzvesť niečoho zlého. Tiež v danom roku prišiel do Viedne chýrny kazateľ Benátskej provincie P. Marcus z Aviana. A napokon v tomto roku umrel P. Iovita Burgunský 29. júna vo Viedni ako 74-ročný ranený mŕtvicou. V nasledujúcom roku /1681/ na kapitule vo Viedni 14. marca bol zvolený nový provinciál P. Cletus z Mníchova a za tretieho predstaveného v Pezinku P. Pancratius Pasovský a jeho pomocník - nemecký kazateľ vo farskom kostole P. Hugo Štajerský.

Na uhorskom sneme konanom v Šoproni bola zvolená za kráľovnú Uhorska manželka cisára Leopolda Eleonóra. Dňa 21. augusta 1682 na kapitule v Linci bol potvrdený provinciál P. Cletus. V Pezinku bol ustanovený nový superior P. Engelhartus Riedenský, v Bratislave zostal na čele tamojších kapucínov P. Kilianus. Medzi zomrelými kapucínmi provincie je uvedený P. Marianus Dilinganus, ktorý umrel 6. októbra vo Viedni vo veku 82 rokov.
Rok 1683 narušil pokojné účinkovanie kapucínov Rakúsko-Uhorskej provincie. Rehoľníci sa museli z dôvodu tureckého obsadenia dolného Rakúska a neskôr i hlavného mesta monarchie Viedne vysťahovať do iných pokojnejších krajov. Kláštory kapucínov v Mödlingu /zasvätený Panne Márii Nanebovzatej / a vo Viedni / sv. Udalrika / boli Turkami vypálené. Viedeň bola tureckými vojskami obliehaná od 14. júla do 12. septembra 1683, kedy bola s výdatnou pomocou poľského kráľa Jána III. Sobieskeho oslobodená a onedlho nato bol od Turkov znovudobytý aj Ostrihom.

Knieža Imrich Tököli ako vazal Turkov s ich pomocou postupne obsadil takmer celé Slovensko a obsadil aj Bratislavu. Vystupoval ako ochranca protestantov. Preto prikázal pezinským kapucínom o vysťahovanie z tohto mesta. Predstavený tunajších kapucínov P. Engelhartus Riedenský spolu s P. Amadeom Lineckým a s ešte dvoma nemenovanými utiekli preto z Pezinka. Pátri Paulinus Pražský a František Prachatický však prosili Tököliho o ochranu, ten im však nevyhovel a museli mesto opustiť so svojimi získanými milodarmi.
V uvedenom roku sa ,, stratili“ kapucíni- P. Erasmus Linecký, gvardián v Mödlingu, P.Gelasius Pasovský, prvý pezinský superior od roku 1674, a tiež P. Theodulus Linecký a F. Eusebius Gmundenský, laik /nevie sa, či boli Turkami zabití či nimi odvedení do otroctva/.

Na provinčnej kapitule konanej v nasledujúcom roku v Linci bol zvolený za nového provinciála P. Donatus z Pasova, novým predstaveným v Pezinku sa stal P. Vitalis Helveta a kazateľom P. Bartholomej Greinburský. V tomto roku medzi zomrelými kapucínmi sa spomína P. Crescentius z Rakúska, tretí provinciál tejto provincie, ktorý skonal 31. mája vo Viedni 58-ročný a P. Paulinus Pražský zomrelý 11. marca tu v Pezinku vo veku 41 rokov. V roku 1685 bol za generálneho predstaveného celého kapucínskeho rádu na generálnej kapitule zvolený P. Carolus Maria z Maceraty, na provinčnej kapitule v Linci 21. septembra bol potvrdený provinciál P. Donatus. Za superiora do Pezinka menoval P. Guilielma z Fridbergu / kazateľom zostáva P. Bartolomej /.

V uvedenom roku zomreli aj dvaja muži, ktorí sa plnou mierou zaslúžili o uvedenie kapucínov do Pezinka. Prvým z nich bol kapucín, 38 rokov člen Rakúskej provincie a od roku 1680 biskup vo Viedni P. Imrich z Komárna, ktorý skonal 25. februára a bol pochovaný v dóme sv. Štefana vo Viedni.

Druhým veľkým mužom bol sám ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni / arcibiskupom v rokoch 1666-85, skonal 14. januára v Letoviciach na Morave/, ktorý uviedol kapucínov do Pezinka 10. júna 1674. Na arcibiskupskom stolci ho vystriedal kaločský arcibiskup Juraj Sečéni v už veľmi pokročilom veku /93 rokov/. Z udalostí daného roku kronikár ešte uvádza svadbu arcivojvodkyne Rakúska Márie Antónie s bavorským kurfirstom Maximiliánom Emanuelom 15. júla vo Viedni, či znovudobytie Nových Zámkov 19. augusta a v tomto istom mesiaci i Ostrihomu a napokon narodenie arcikniežaťa Karola 1. októbra / neskoršieho cisára v rokoch 1711-1740/. V roku 1686 prišiel na vizitáciu Rakúsko-Uhorskej provincie so súhlasom cisára Leopolda sám generálny minister P. Carolus z Maceraty a za jeho prítomnosti zasadala provinčná kapitula 15. novembra vo Viedni. Na nej bol zvolený opäť provinciálom P. Vldefonsus z Carlshovenu / bol ním v rokoch 1674-77/. Superior i kazateľ v Pezinku tí, čo v minulom roku.

V tomto roku /1686/ umrela cisárovná Eleonóra, tretia manželka cisára Ferdinanda III./ narodený roku 1608, cisárom od 1637 do smrti v roku 1657/, dcéra Karola, kniežaťa z Mantovy a skoro 30 rokov vdova 6. decembra, pochovaná v kapucínskej hrobke vo Viedni. A rovnako v danom roku bol vojskami cisára Leopolda znovudobytý 2. septembra Budín. V roku 1687 na provinčnej kapitule konanej v Kremsi 18. júla bol potvrdený provinciál P.Ildefonsus. Superiorom v Pezinku ostal P. Guilielmus a za kazateľa mu bol určený P.Anselmus Brixinenský. Na kapitule bolo aj rozhodnuté, aby boli poslané pamätihodnosti akéhokoľvek kláštora kronikárovi provincie.

Cisárske vojsko vedené vojvodom Karolom Lotrinským a bavorským kurfirstom Maximiliánom Emanuelom tiež v danom roku obliehalo a neskôr aj dobylo mesto Osijek. Na umocnenie víťazstva bol v Bratislave arcivojvoda Jozef, syn cisára Leopolda a jeho ženy Eleonóry 9. decembra korunovaný za kráľa Uhorska. Provinčná kapitula v roku 1688 sa konala vo Viedni 7. mája a opätovne bol na nej zvolený za provinciála P. Cletus Mníchovský / bol ním i v rokoch 1681-84/. Superior v Pezinku ako v minulom roku, nový kazateľ však bol P. Emeranus Pasovský. Cisárske vojská pod velením bavorského vojvodcu Maximiliána po prekročení rieky Sávy prenikli do Bosny dobyli Belehrad 6. septembra. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. porušiac zmluvu s cisárom Leopoldom obsadil mesto Filipopolis.
V roku 1689 na provinčnej kapitule konanej v Linci 26. augusta, tam bol potvrdený doterajší provinciál. V Pezinku predstavený i kazateľ ako v minulom roku. V uvedenom roku zomrela sestra cisára Leopolda Mária Anna a rovnako pápež Inocent XI. a vystriedal ho na Petrovom stolci Alexander VIII.z benátskej rodiny Ottoboni ako 79-ročný. Úspech v boji proti Turkom dosiahol markgróf z Badenu, ktorý so svojim vojskom vydobyl mestá Niš a Vidin. Rovnako sa darilo aj Karolovi Lotrinskému na opačnej strane monarchie, ktorý od Francúzov dobyl Mainz v Nemecku. Cisárovi Leopoldovi a jeho žene Eleonóre sa 26. marca narodila dcéra Mária Magdaléna Jozefa. V uvedenom roku končia na pár rokov / do roku 1700 / kronikárske výpisky P. Klementa z análov P. Meinrada Bavorského.

Kvôli kontinuite uvádzam mená nasledujúcich provinciálov tejto provincie do konca 17. storočia: P.Engelbertus z Linca 1690-93, P. Donatus z Pasova 1693-95 /druhýkrát/, P. Marianus z Welsu 1695-98, P. Engelbertus z Linca 1698-1700.
(Marián Babirát)




‹‹ späť