Bratstvo Kremnické Bane
Kapucíni medzi ľuďmi.
V kláštore. Na ulici. V každodennosti.
Spolu s Kristom.
Domovská stránka- Bratstvá
- Bratstvo Kremnické Bane
Bratstvo Kremnické Bane
Kláštor kapucínov v Kremnických Baniach
Horný Turček 319
967 01 Kremnické Bane
Pokoj a dobro!
Kláštor
Členovia
gvardián, ekonóm, pastoračná výpomoc brat Marián Turňa
vikár, rektor kostola, správca Spolku sv. Jozefa, pastoračný kňaz brat Stanislav Kučák
člen bratstva brat Milan Majda
člen bratstva brat Juraj Slugeň
člen bratstva brat Anton Majerčák
pastoračná výpomoc brat Róbert Žilka
Nábožné združenie sv. Jozefa
Modlitbové spoločenstvo
Kostol
Bohoslužby v kostole a kaplnke
História
Johannesberg a kostol sv. Jána Krstiteľa
Pravdepodobne v 12. alebo 13. storočí prišli do oblasti Kremnických vrchov Nemci. Na území dnešného Slovenska vytvorili tri enklávy. V Bratislave (Pressburg) a okolí bol tzv. „bratislavský jazykový ostrov“ (Pressburger Sprachinsel), veľké osídlenie bolo na Spiši (Zips), jeho centrom bol Kežmarok (Käsmark) s tretiu enklávu tvorilo okolie Kremnice (Kremnitz) a Turca, tzv. Hauerland. Sem patrili aj Kremnické Bane (Johannesberg, Berg, Piargy) . Táto obec patrila k „zlatému a minciarenskému mestu Kremnici“ (Gold und M?nzstadt Kremnitz). Okrem toho patrili Kremnici okolité obce: Lúčky (Honneshau), Kopernica (Deutsch – Litta), Kunešov (Kuneschhau), Sklenné (Glaserhau), Dolný Turček (Unterturz), Horný Turček (Oberturz) a Krahule (Blaufuss).
Veľmi skoro po svojom príchode si postavili kostolík. Niektoré pramene uvádzajú, že tu nemeckí osadníci už našli drevenú kaplnku na klčovisku (Kahlschlag) – pravdepodobne rotundu, ktorá stála na mieste, kde bol neskôr postavený drevený sedliacky dom a ktorá mohla byť dielom benediktínov z Hronského Beňadika. Teda začiatkom 13. storočia, alebo priamo roku 1200, postavili románsku kaplnku zasvätenú Narodeniu sv. Jána Krstiteľa (podľa kanonickej vizitácie z 5.5.1778: Sanctuarium Anno 1200 existiterit).
V polovici 15. storočia bola táto románska kaplnka prestavaná v gotickom slohu a k nej bola pristavaná loď. Takže z kaplnky vzniklo presbytérium kostola. Z tejto doby pochádzala aj kamenná krstiteľnica, ktorú koncom komunistickej éry ukradli.
Začiatkom 16. storočia bolo do ľavej steny presbytéria vbudovaný ranorenesančný kamenný bohostánok. Krátko nato, roku 1529 začali kostol a farnosť spravovať protestantskí pastori, najskôr kremnickí, avšak od roku 1566 mala farnosť vlastného pastora. Protestantská správa trvala až do roku 1673. Počas tohto obdobia bola koncom 16. storočia pristavaná veža. Nápis „1588“ na kamennej tabuli (80 x 65 cm) nad vchodom do veže, by mohol byť rokom postavenia veže. Zvláštnosťou kostola je dvojpodlažný chór, ktorý mal zvýšiť kapacitu kostola nakoľko slúžil aj okolitým obciam.
Roku 1674 sa začalo obdobie rekatolizácie. Pre túto úlohu boli do Kremnice povolaní františkáni z Hlohovca, ktorí chodili aj do svätojánskeho kostola až do roku 1698, odkedy tu pôsobili diecézni farári. Roku 1714 bol vybudovaný hlavný oltár v rokokovom slohu. Oltárny obraz (olejomaľba, 250 x 135 cm) predstavuje stretnutie mladého Ježiša s mladým Jánom Krstiteľom. Scéna nemá biblický podklad.
Od 11. do 17. júla 1755 tu konal kanonickú vizitáciu prepošt bratislavského Dómu sv. Martina gróf Jozef Battyáni. 27. júla 1764 navštívil svätojánsky kostol kráľ a neskorší cisár Jozef II. so svojim bratom Leopoldom, keď sa vracali z Trnovníka (Dornstein) do Kremnice, kde boli na oficiálnej návšteve. 5. mája 1778 vykonal vizitáciu prvý biskup novozriadenej (od 1776) banskobystrickej diecézy Franz von Berchthold.
Kostol je obklopený cintorínom. Do konca 18. storočia to bol jediný cintorín vo farnosti a preto sem pochovávali mŕtvych zo všetkých obcí, dokiaľ si tieto nezriadili vlastné cintoríny. Cintorín je uzavretý kamenným múrom a vedú doň dve brány. Južnou vchádzali obyvatelia Kremnických Baní a Krahúl, severnou obyvatelia Horného a Dolného Turčeka.
Na severnej strane cintorína stála kostnica a súčasťou komplexu bola aj fara v neskorománskom slohu. Oproti južnej bráne (dnešná hlavná) stál drevený sedliacky dom. Už roku 1582 v ňom bola škola a to až do roku 1860, kedy bola škola zriadená v obci. Potom tam býval hrobár so svojou rodinou. Ten sa staral aj o kostol a keďže dom stál na samote, nazývali ho Einsiedler (samotár).
Za krížom pri dvoch lipách bol (dnes symbolicky obnovený) prameň nazývaný Johannesbrunnen. Až do druhej polovice 19. storočia stála nad prameňom kaplnka s oltárom. V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov, ktorých kláštor stojí v jeho blízkosti.
Rozmery kostola
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1778:
kostol (dĺžka 18 m, šírka 9,7 m, výška 8 m)
sanktuárium (šírka 7,36 m)
Podľa Schematizmu banskobystrickej diecézy z roku 1876:
kostol (dĺžka 23,12 m, šírka 10,2 m, výška 9,52 m)
veža (výška 32,64 m, šírka 4,8 m)
Povesti
Povesť o stavbe Jánskeho kostola
V 13. storočí, keď bola oblasť pri Kremnici osídlená, vzniklo želanie miestnych obyvateľov, postaviť kostol. Dediny Kremnické Bane (Berg), Krahule (Blaufuss), Kunešov (Kuneschhau) a Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturz) sa dohodli na spoločnej cirkevnej obci. Dlho sa radili s Kremnickými Radnými pánmi o financovaní kostola a o mieste, kde má kostol stáť. Konečne sa zjednotili na mieste, ktoré vyhovovalo všetkým piatim obciam a to nad jedľovým lesom. Neskôr tu bol postavený statok.
Miesto vymerali a vykopali základy. Keď boli základné múry skoro hotové a murári stavenisko navečer opustili, prihodilo sa v noci niečo podivuhodné. Múry sa zrútili. Murári, ktorí na druhý deň prišli na stavenisko sa domnievali, že to urobili neprajníci kostola. Múry začali stavať nanovo. Po nasledujúcej noci boli múry opäť zničené. Rozmrzení murári prišli po tretíkrát do práce, aby základné múry dokončili. Zbytočne sa tam lopotili až do noci, avšak múry ešte neboli hotové, keď sa unavení po tme vracali domov do „Vrchu“. Náhle začuli detský hlas volať: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“. Načúvali, dívali sa a nič. Keď chceli ísť ďalej detský hlas znovu zavolal: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“.
Opäť načúvali a dívali sa, ale nevideli nič. Ako išli ďalej objavil sa náhle tŕňový krík v plameňoch a v ňom ležalo dieťatko. Murári sa zľakli a ponáhľali sa domov. Rozpovedali, čo sa im na ceste domov prihodilo. Rozhodli sa, že kostol vystavia na tomto mieste. Oltár bol postavený tam, kde stál tŕňový krík. Kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a stal sa pre celé okolie pútnickým miestom.
Povesť o Trnovníku
Medzi Malým a Veľkým Trnovníkom bola „Jaskyňa“. Tak sa volal široký priechod zo severnej strany na južnú. Každý rok na Zelený štvrtok, keď kostolné zvony „odletia do Ríma“ (kostolné zvony, v čase od Zeleného štvrtku do sviatku Zmŕtvychvstania vo večer Bielej soboty, „mlčia“) mohla sa od jedenástej do dvanástej hodiny navštíviť tzv. Zlatá sieň v jaskyni pod Trnovníkom. Podmienkou bolo poznať čarovnú formulku.
Zaklopalo sa na skalnú stenu, pričom sa proti nej nahlas a zreteľne povedala formulka. Tak sa otvorili skalné dvere. Ten kto vstúpil užasol nad mnohými klenotmi, ktoré sa pred ním rozkladali. Málokto zobral niečo zo sebou, pretože čas ubiehal veľmi rýchlo, pri pohľade na toľké poklady, a tak každý kto opäť uvidel denné svetlo bol šťastný. Lebo ak niekto zmeškal čas zatvorenia vstupu, musel celý rok zostať v skale až do nasledujúceho Zeleného štvrtku, kým ho niekto nevyslobodil.
Podľa slovenských a nemeckých prameňov spracoval Peter Bernáth.