Kapucíni

„Kto miluje Boha, nikdy nie je chudobný.“

sv. Felix z Cantalice, OFMCap

 

 

Naša charizma: Osvietiť myseľ a zapáliť srdce

Charizma kapucínov (OFMCap) je prejavom radikálnej snahy vrátiť sa k pôvodnému evanjeliovému životu sv. Františka z Assisi. Stredobodom je život v bratskej komunite, ktorá má byť viditeľným znamením chudoby, jednoduchosti a pokory (minority). Kapucínska spiritualita sa sústreďuje na vnútornú (mentálnu) modlitbu a kontempláciu, ktoré sú prameňom ich života. V súlade so svojou zakladajúcou charizmou sa usilujú o cieľ: „mentem illuminare et cor inflammare“ (osvietiť myseľ a zapáliť srdce). Tento vnútorný oheň a osvietenie ich vedie na misiu – hľadať prítomnosť Krista najmä na perifériách, medzi chudobnými a tými, ktorých svet opúšťa. Misia, modlitba a bratstvo tak tvoria neoddeliteľný celok, ktorým kapucíni verne nasledujú evanjelium a odkaz sv. Františka.

Všetky naše výzvy a ustanovenia sledujú jediný cieľ: aby sme vo svojom živote napodobňovali Krista a Františka. Toto je jedinečná a primárna úloha všetkých kapucínov.

Bratstvo

Byť kapucínom znamená žiť ako brat medzi bratmi. Bratstvo je srdcom nášho života – miestom, kde sa učíme láske, odpusteniu a spoločnému neseniu radostí aj bremien. Život v bratstve znamená každodenné zdieľanie, vzájomnú korekciu, úctu a jednoduchý spôsob života v pokoji a dôvere. Takto sa učíme prijímať jeden druhého ako dar, ktorý nás obohacuje a zároveň formuje. Bratská komunita má byť miestom, kde sa každý brat stáva darom pre druhého – nositeľom Božej prítomnosti a oporou v slabostiach. Viditeľným znamením bratstva je, že kapucíni nechcú byť nikdy izolovaní, ale putujú spoločne, zdieľajú chudobu, núdzu aj radosti podľa evanjelia. V tejto jednoduchej blízkosti sa rodí radosť evanjelia – tichá, úprimná a zakorenená v Božej prítomnosti.

Modlitba

Modlitba je centrom života kapucínov — je to „dýchanie lásky“, v ktorom brat hľadá osobný aj spoločný vzťah k Bohu. Základnou formou je modlitba srdca, ticho a kontemplácia — snaha o to, aby rozum a city boli osvietené a oživované Božím Duchom. Konštitúcie kapucínov zdôrazňujú prioritu modlitby pred prácou: brat má venovať dostatočný čas vnútornej modlitbe aj spoločným modlitbám. Modlitba nie je izolovaný akt, ale prameň energie a zmyslu pre bratstvo a misijný život — z nej čerpajú inšpiráciu a odhodlanie. Kapucíni veria, že modlitba premieňa srdcia – a práve zapálené srdce (cor inflammare) je poslaním ich charizmy: „mentem illuminare et cor inflammare“ (osvietiť myseľ a zapáliť srdce).

Misia

Misia je konkrétnym vyjadrením charizmy — kapucíni sú povolaní „ísť tam, kde je to najťažšie, kde je volanie chudobných, kde je hlásaná evanjelizácia.“ Ich misijný duch je sprevádzaný radikálnou ochotou priniesť nadmernú obetu z lásky — „excessus amoris“ — ísť nad rámec bežného. Kapucíni sa neuspokoja iba so službou v pohodlných oblastiach, ale hľadajú misie na perifériách, medzi tými, ktorých iní opúšťajú alebo na ktorých zabúdajú. Misia zahŕňa aj prítomnosť medzi trpiacimi – či už ide o telo, ducha, alebo sociálne aspekty – a v nej chcú byť kapucíni „so všetkými a v službe všetkým.“ Pre kapucínov misia nie je prácou navyše, ale prejavom vernosti charizme — modlitba podporuje misiu a misia napĺňa modlitbu svojím svedectvom.