Kapucínska pustovňa

Pustovnícky život kapucínov

V Prvých konštitúciách sa nachádzajú prvky, ktoré charakterizujú pustovnícky život, t. j. cela, ticho, samota, modlitba, vnútorný pokoj a kontemplácia. Všetky tieto prvky sa vzťahujú nielen na Františkovu Regulu pre pustovníkov, ale aj na starobylú tradíciu púštnych otcov, prvých anachorétov a cenobitov, ktorí dali vznik monastickému životu na Východe i na Západe. Púšť, z ktorej pochádzajú slová pustovník a pustovňa, bola pre týchto otcov púšte privilegovaným miestom stretnutia s Bohom, spoznávania vlastných vášní a riadenia vlastného života. V tomto kontexte bola cela nevyhnutným prostriedkom, ktorý umožňoval nájsť Boha a riadiť život všetkých, ktorí ho hľadali v púšti. Jedna z maxim púštnych otcov odráža silné presvedčenie prvých kresťanských pustovníkov:

Brat prišiel do Scetis navštíviť Abba Mojžiša a požiadal ho o radu. Múdry muž mu povedal: „Choď, sadni si do svojej cely a tvoja cela ťa naučí všetko.

Starobylá tradícia púštnych otcov sa objavuje nielen v spisoch svätého Františka z Assisi, ale aj v Prvých konštitúciách kapucínov. Z tohto dôvodu nie je odkaz na pustovnícky život cudzím prvkom kapucínskej tradície, ba naopak, bol to prvý názov reformy: Rád menších bratov pustovníckeho spôsobu života. Eremitský život, charakteristický samotou, tichom, pokojom, dobrovoľným odriekaním, modlitbou a kontempláciou, poskytuje všeobecný rámec, ktorý nám umožňuje identifikovať základné charakteristiky, ktoré definujú duchovný život zakladateľov kapucínskej tradície. V Prvých konštitúciách nachádzame odsek, ktorý by sa dal považovať za skutočné zhrnutie toho, čo znamenal eremitský život pre prvých kapucínov:

Je tiež predpísané, aby tam, kde je to vhodné, bola jedna alebo dve skromné cely v lese alebo na iných miestach určených pre bratov. Cely musia byť trochu vzdialené od spoločného obydlia bratov a na osamelom mieste, aby akýkoľvek brat, ktorý si to želá, mohol viesť pustovnícky život, ak to jeho predstavený uzná za vhodné, v pokojnej samote a ako anjeli sa úplne odovzdať Bohu, ako ho inšpiruje Duch Boží. Aby sa bratia, ktorí takto žijú v ústraní, mohli tešiť z Boha v tichu, je nariadené, aby s nimi ostatní bratia nehovorili, okrem ich duchovného otca, ktorý sa o nich bude starať ako matka, podľa zbožného želania nášho serafínskeho otca.

Ticho a samota

Ticho a samota sú dva základné postoje tých, ktorí pociťujú potrebu hľadať Boha v intimite svojho vlastného života. Etymológia slova ticho, od slovesa silere, hovorí o geste dobrovoľného zavretia úst, aby človek mohol otvoriť svoje uši, pretože túži počuť hlas Boha, ktorý šepká v jeho vnútornom živote, v jeho srdci. Samota naopak znamená pohyb do priestoru, ktorý umožňuje modliacemu sa človeku stiahnuť sa od ostatných ľudí, aby bol sám so sebou, ako naznačuje podstatné meno solus, z ktorého je odvodené slovo samota. Aby mohli pozorne počúvať Boha, prví egyptskí pustovníci sa stiahli z hluku a zúrivého ruchu veľkých miest a odišli do púšte, neobývaného miesta, ktoré im umožňovalo pestovať ticho a samotu. Od tej chvíle sa púšť stala symbolom stretnutia medzi Bohom a človekom, stretnutia, ktoré človeka radikálne premenilo.

Čítať viac

Vstúp do samoty a ticha

Najvyšší, slávny Bože, osvieť temnoty môjho srdca a daj mi pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku, múdrosť a poznanie, Pane, aby som plnil tvoj svätý a pravdivý príkaz. (ModUk 1-3).

Máte záujem stráviť nejaký čas v tichu, samote a ideálne niekde v pustovni? Pozývame Vás ku nám na Kremnické Bane alebo na Hriňovú.

Blažení tí, ktorí počúvajú ticho – ich oči sa naplnia svetlom, ich kroky sa nasmerujú do hlbín srdca. Koho sa dotkne ticho, ten vstupuje do hlbšieho vzťahu so svetom, otvára sa pokoju a žije autentickejšie

V tichu cítime prítomnosť tajomstva (Ex 3,1-15) a učíme sa, že ak mu chceme umožniť stretnúť sa s nami, musíme sa premeniť a hľadať pravdu o sebe (Gn 12,1), starať sa o vnútorný priestor, ktorý presahuje hranice povrchného a umožňuje plodný vzťah s ostatnými – v nich tiež objavujeme, kto sme. Ticho je prameňom túžby, dialógu, krásy, a keď sa stane kontempláciou, predstavuje príležitosť zachytiť jemný šepot Božieho hlasu (1Kr 19,3-15).

Chcem zažiť ticho