odinám, laikom, zasväteným osobám a rôznym spoločenstvám ponúkame účasť na našom modlitbovom živote s možnosťou pobytu v hosťovských izbách kláštora alebo v priľahlej časti – exercično-spoločenskom Dome Sv. rodiny.
Klarisky Kapucínky
Hľaď na neho, uvažuj o ňom,
kontempluj ho a túž ho nasledovať.
z listov sv. Anežke Českej
Domovská stránka- Klarisky Kapucínky
Kontaktné informácie
O nás
Sme rehoľným rádom v katolíckej Cirkvi, spoločenstvom sestier zasvätených Bohu profesiou evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti.
Patríme do rehoľnej rodiny sv. Františka a sv. Kláry z Assisi ako ženská kontemplatívna vetva kapucínskej rodiny. Túto duchovnú rodinu tvorí prvý rád – menší bratia kapucíni, druhý rád (kontemplatívna vetva) – klarisky kapucínky, tretí rád – terciári (bratia a sestry žijúci vo svete).
Prijali sme dar povolania, aby sme bezvýhradne a v úplnej slobode ducha upriamovali svoj život na Boha. Naším poslaním je vnášať ho do sŕdc ľudí prostredníctvom evanjeliovej chudoby, modlitby a lásky.
Charizma
Charizma je Boží dar pre dobro druhého. Je lúčom Ohňa, ktorým je Duch Svätý. V dejinách dopadá z neba na našu zem, aby nám vždy znovu a znovu ukazoval Krista v jeho pravom svetle. Ožiarení týmto svetlom boli aj František a jeho obdivovateľka Klára. Duch Svätý osvietil Františkovi myseľ a naplnil ho nesmiernou radosťou z Kristovej chudoby a krásy evanjelia. Tento Tešiteľ a Obhajca daroval svetu cez Františka a Kláru charizmy chudoby a radosti, modlitby a ohlasovania evanjelia, pokory a pokánia. Ide o dary jednoduché a skromné, ale keď sa vďačne prijímajú a do dôsledkov žijú, dotýkajú sa ľudských sŕdc. Sú príťažlivé a mnohí im nedokážu odolať. Zrazu sa tieto charizmy stávajú „mimoriadnymi“, lebo spôsobujú v životoch ľudí ten najväčší zázrak, a ním je úprimné obrátenie.
Zakladatelia
Rád klarisiek kapucínok má svoje korene v 13. storočí v živote sv. Františka a sv. Kláry, ktorí pochádzali z bohatých a šľachtických rodín. Františka viedol Boží Duch k tomu, aby sa všetkého zriekol a dokonale sa stotožnil s ukrižovaným Kristom. Vďaka tejto serafínskej láske k nemu bol ako prvý človek v dejinách Cirkvi obdarovaný stigmami na svojom tele. Nosil ich až do konca svojho života v túžbe po neustálom obrátení, ktorú vyjadril bratom na sklonku svojho života: „Bratia, začnime konečne slúžiť Bohu, nášmu Pánovi, veď sme doposiaľ neurobili žiadny, alebo takmer žiadny pokrok.“(FP, Životopis sv. Františka, 103)
Sv. Klára, ktorá dobre poznala Františkov zmenený život, sa nadchla pre tento evanjeliový ideál. Na Kvetnú nedeľu roku 1212 utiekla za ním do kostolíka Panny Márie Kráľovnej anjelov, kde prijala z jeho rúk kajúce rúcho, aby sa bezvýhradne oddala Kristovej láske. Klára nešla len a výlučne za Františkom. Ona smerovala ku Kristovi, ku ktorému ju on viedol. Odovzdala sa Tomu, ktorý ju povolal, aby svojimi rukami objala ukrižovaného Krista. Jej príklad nasledovali ďalšie mladé dievčatá a tak začal vznikať rád „chudobných paní.“
Viac ako štyridsať rokov žila Klára spolu so sestrami pri kostolíku sv. Damiána. Radikalizmus evanjelia žili v tichej skrytosti, v úplnej chudobe, v radostnej pokore, v zapálenej modlitbe a kajúcnosti, v ktorej sa premieňali na nevesty lásky. Klára zomiera po dvadsiatich ôsmich rokoch choroby a pripútanosti na lôžko 11. augusta 1253 so slovami: „Buď pochválený, Pane, za to, že si ma stvoril.“ (FP, Životopis sv. Kláry, 3252)
Náš život
Náš spôsob života vyjadrila sv. Klára slovami:
„Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote.“
(FP, Regula sv. Kláry, 2750)
Spôsob života
Žijeme podľa pôvodnej Reguly sv. Kláry z Assisi, ktorú na sklonku jej života, v roku 1253, schválil pápež Inocent IV. Bola to prvá regula v dejinách Cirkvi, ktorú napísala žena pre iné ženy. Sama Klára pri jej tvorbe nikde nepoužila slovo „regula“, dala prednosť výrazu „spôsob života“, lebo práve evanjelium nás učí ako žiť v pravde a láske.
Je to teda spôsob života podľa evanjelia s dôrazom na život radostnej chudoby, pokory, v ovzduší modlitby a sesterského spoločenstva. Charizma najvyššej chudoby – aby bol Kristus jediným bohatstvom – je pre nás prameňom pokoja a slobody. Žijeme tak, že sa vo viere opierame o starostlivú prozreteľnosť Otca.
Na tento ideál lásky odpovedáme doživotnou profesiou, ktorou sa úplne a výlučne zasväcujeme tajomstvu Kristovej osoby.
Náš spôsob života je teda vo svojej podstate: evanjeliový, kontemplatívny, realizovaný v ovzduší sesterského spoločenstva, pri práci a v klauzúre.
Evanjelium
František a Klára prijali evanjelium za svoju charizmu. Evanjelium osvecovalo, viedlo a sprevádzalo celý ich život a všetci, ktorí ich dnes nasledujú, sú nimi vedení k tomu istému prameňu. Stále úsilie, s ktorým sa František snažil žiť evanjelium, bolo pre Kláru základnou smernicou. Každá nová sestra, povolaná Pánom, je od prvého kroku podporovaná v tejto jednoduchej pohotovosti: „Nech sa jej povie slovo svätého evanjelia…“ (Regula sv. Kláry, II, 8), na ktoré má každá odpovedať úprimnou vierou a poslušnosťou.
Nechať sa viesť Slovom, poddajné Duchu a jeho svätému pôsobeniu, pozornejšie než čomukoľvek inému, je základom, aby sme mali rovnaké zmýšľanie, cítenie i túžby, aké mal Ježiš Kristus. Podobne ako život sv. Kláry i náš chce byť nasledovaním Božieho Syna, ktorý „sa nám stal cestou.“ (Testament sv. Kláry, 5 )
Kontemplácia
Intenzívny život najmä kontemplatívnej modlity (z lat. contemplatio = rozjímanie, nazeranie) znamená, že sme povolané, aby sme žili pre Boha, s ním a v ňom. V našom kontemplatívnom poslaní sa všetko stáva modlitbou a všetky jeho zložky smerujú k spájaniu sa s Bohom. Prvoradou zložkou nášho života je liturgický život – slávenie Eucharistie a liturgie hodín, aby celý deň bol posväcovaný Božou chválou, teda nepretržitým príhovorom za Cirkev a svet. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj osobná modlitba, rozjímanie a adorácia. V našich srdciach nachádzajú ohlas aj nádeje, starosti i bolesti druhých – v tichu a skrytosti za nich pred Pánom prosíme, ďakujeme a chválime, keďže naše srdcia majú byť veľké ako svet. Sv. Klára nás k tomu povzbudzuje slovami: „… pokladám ťa za spolupracovníčku samého Boha a za tú, ktorá dvíha klesajúce údy jeho nevýslovného Tela“ (Tretí list Anežke Českej, 2886).
Spoločenstvo
Sv. Klára si priala, aby sa sestry „navzájom milovali Kristovou láskou“ (Testament sv. Kláry, 59) a vždy dbali „o zachovanie jednoty a vzájomnej lásky, ktorá je putom dokonalosti“ (Regula sv. Kláry X, 7). Jedným z prostriedkov, ktorý posilňuje sesterskú lásku a je doplnkom dňa vyplneného modlitbou a prácou, je rekreácia – nazývaná tiež „komunitné zotavenie“. Je to čas, ktorý večer trávime spolu v atmosfére františkánskej radosti, rozhovorov a vzájomnej pozornosti tak, že v jednoduchosti srdca sme zamerané na jediný cieľ – zjednotenie sa v Ježišovej láske.
Práca
Neoddeliteľnou súčasťou života v chudobe a pokore je i práca. Práca je milosťou od Pána a chráni pred záhaľkou, ktorá je nepriateľkou duše, ako hovorili sv. František a sv. Klára. Zároveň je prostriedkom na obstaranie životných potrieb a prejavom sesterskej služby. Vykonávame jednoduché práce v záhrade a v dome, vyšívame a tvoríme kalichové súpravy, paličkujeme… venujeme sa i liturgickému spevu a prehlbujeme si pri spoločnom štúdiu poznanie Písma a cirkevných dokumentov.
Klauzúra
Klauzúra predstavuje osobitný spôsob dôverného prebývania nevesty so svojím Ženíchom (z lat. claudere – zamykať, oddeľovať). Je nevyhnutná pre tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista v rehoľnom živote. V našom prípade ide o presne vymedzený priestor, do ktorého patrí kláštor so záhradou. Nazýva sa „pápežská“ , lebo sa riadi ustanoveniami Apoštolskej Stolice a nevenujeme sa v nej vonkajšiemu apoštolátu.
Spiritualita
Klára – snúbenica Ducha Svätého
Duchovná cesta klarisiek kapucínok má svoj počiatok v udalosti, keď osemnásťročná Klára v noci na Kvetnú nedeľu v roku 1212 ušla z domu. Vo viere v evanjelium, ktoré jej ukázal František, očami srdca celkom ponorená do Krista chudobného a ukrižovaného, pustila sa bez váhania do novej skúsenosti. V prítomnosti Františka a bratov v malom Kostole Panny Márie Kráľovnej anjelov prijala z Františkových rúk kajúce rúcho, aby sa celkom oddala Kristovej láske. Tajomstvo Márie sa obnovuje v Kláre. Odovzdaná Duchu Pána ako Mária pri zvestovaní, Klára začína žiť v duchu evanjeliovej chudoby: nenecháva si nič, čo nevyplýva z pohľadu jednoducho upriameného na Boha. Chudoba sa pre ňu stáva bohatstvom duše, ktorá, zbavená vlastných dobier, sa otvára „Duchu Pána a jeho svätému pôsobeniu“ (Regula sv. Kláry, X, 8).
História
Prvý kláštor klarisiek kapucínok vznikol v 16. storočí v talianskom Neapole, kam v roku 1529 prišli kapucíni. O založenie prvého kláštora klarisiek kapucínok sa zaslúžila ctihodná Mária Laurencia Longová (1463 – 1542). Keď táto vzácna žena mala možnosť spoznať kapucínov zblízka a dostala sa do ich duchovnej sféry, rozhodla sa zasvätiť zvyšok svojho života založeniu kláštora klarisiek, ktorý by v ženskej vetve uskutočnil podobnú reformu ako uskutočnili kapucíni – návrat k pôvodnému ideálu sv. Františka a sv. Kláry. Kláštor, v r. 1535 schválený Apoštolskou Stolicou, zverili do duchovnej starostlivosti kapucínov – odtiaľ pramení názov „klarisky kapucínky“.
Pre verejnosť
Objekt poskytuje priestor na ticho a modlitbu kňazom, rehoľníkom a tvorbu vzťahov spoločenstiev detí a mládeže.
Návštevníci môžu v letných mesiacoch navštíviť okolité kúpaliská a historické pamiatky v Kremnici.
V zimných mesiacoch je pre nich možnosť lyžovania na Skalke.
V dome sú k dispozícii:
- jednolôžkové i viaclôžkové izby + podkrovný priestor
- jedáleň s kuchyňou
- moderná pastoračná miestnosť v tesnej blízkosti kostola sv. Martina
Podporte nás
IBAN: SK48 3100 0000 0040 0023 7508
(4 000 237 508 / 3100, LUBASKBX)
Vaša podpora má zmysel. Pomáha nám žiť naše poslanie a slúžiť tam, kde je to najviac potrebné.
Ďakujeme, že ste súčasťou našej cesty.