Knižné novinky

Bernadette Roberts: Skúsenosť nie-ja. Kontemplatívna cesta. Bratislava: Minor, 2026, ISBN 978-8-89888-72-6, 192 strán, pevná väzba, 17,- Eur

Anotácia: Thomas Keating o tejto knihe prehlásil: „Jedna z najvýznamnejších duchovných kníh našej doby. Jedna z najlepších kníh na túto tému od čias sv. Jána Kríža. Úžasná kniha, ktorá objasňuje vyššie oblasti duchovnej cesty.“ Bernadette Roberts v úvode píše: „Keďže okamih, v ktorom definitívne zaniká sebauvedomovanie a začína sa nová cesta, predstavuje v kontemplatívnom živote rozhodujúci zlom či míľnik, môžem len špekulovať, prečo sa o tomto prelome hovorí tak málo. Pravdepodobne sa snáď nikdy nezmierim s mlčaním autorov, ktorí o tomto druhom pohybe nehovoria takmer nič. Možno niektorí kontemplatívni ľudia prijímajú s pokojom to, čo pre iných predstavuje monumentálnu explóziu. Možno autori bagatelizujú to, čomu nerozumejú alebo čo považujú za neortodoxné alebo vzácne, prípadne – a to je aj môj názor – si tieto dve fázy pomýlili tým, že medzi nimi nedokázali primerane rozlíšiť, rozlíšiť medzi radikálnou zmenou vedomia a jeho zánikom, medzi skorším prekročením nižšieho ja (ega) a neskorším prekročením vyššieho Pravého Ja, medzi zjednotením s Bohom a Bohom za hranicami zjednotenia. Keďže kontemplatívny život je ako celok vnímaný ako jediné kontinuum, je v ňom často ťažké vyznačiť hranicu a vidieť jasné rozdiely, kým človek osobne nezažije takéto míľniky. Až v tom okamihu sa rozdiel medzi týmito fázami stáva zrejmým a nezameniteľným.“ Z druhého revidovaného vydania The Experience of No-Self. A Contemplative Journey (State University of New York Press, 1993) preložil Ladislav Tkáčik.

O autorke: Bernadette Roberts sa narodila v roku 1931 v katolíckej rodine v Kalifornii. Vo veku sedemnástich rokov vstúpila do kláštora bosých karmelitánok v Alhambre v Kalifornii. Po ôsmich rokoch rehoľný život opustila, začala študovať na Univerzite v Utahu a pokračovala v štúdiu filozofie na Univerzite Južnej Kalifornie. Štyri roky vyučovala na strednej škole v Los Angeles, kde sa vydala za svojho kolegu, s ktorým mala štyri deti. Ako certifikovaná montessori pedagogička Roberts v roku 1969 otvorila vlastnú školu v Kalispelle v Montane, kde zopakovala všetky Piagetove kognitívne experimenty s deťmi. V roku 1973 získala magisterský titul v oblasti predškolskej výchovy na Univerzite Južnej Kalifornie. V roku 1976 ju opustil manžel a manželstvo bolo cirkevne prehlásené za nulitné. Bernadette Roberts sa musela postarať o živobytie, vychovávať deti i pomáhať so siedmimi vnúčatami. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života každoročne absolvovala dlhodobé duchovné cvičenia s kamaldulskými mníchmi v Big Sur v Kalifornii. Zomrela v roku 2017 vo svojom dome v Južnej Kalifornii.
Bernadette Roberts podrobne opísala svoj život i duchovnú cestu. Kniha Contemplative: Autobiography of the Early Years (2004) je svedectvom o jej ranom rodinnom živote a duchovných skúsenostiach. Svojej duchovnej ceste po vstupe do kláštora sa venovala v knihe The Path to No-Self: Life at the Center (1985/1991), ktorá obsahuje opisy „temných nocí“ i stavu „zjednotenia“, o ktorých písali mnohí kresťanskí mystici. Skúsenosť „nie-ja“ opísala v knihe The Experience of No-Self: A Contemplative Journey (1993). Počas posledných 30 rokov Roberts každoročne organizovala duchovné cvičenia venujúce sa podstate kresťanskej mystiky, ktorou pre ňu boli Trojica, Kristus a viera. Jej posledným dielom je kniha The Real Christ (2012).

—

Ladislav Tkáčik: Paríž Assisi nezničil. O vzťahu Františka z Assisi k vzdelaniu a o intelektuálnom živote kapucínov. Bratislava: Minor, 2026, ISBN 978-80-89888-71-9, 192 strán, pevná väzba, 17,- Eur

Anotácia: Hagiografický obraz Františka z Assisi ako nepriateľa vzdelania je historickým a logickým nezmyslom, za ktorý „vďačíme“ spirituálom a logike samotnej tvorby legendy. Vzdelanie, intelektuálny a vedecký život nie sú len podobami účelného ľudského konania, ale samotným životom, vysokými formami kultúry, ktoré sa môžu stať aj podobami zasväteného života. Keď Dionýz z Janova, len 150 rokov od vzniku kapucínov, publikoval v roku 1680 knižný katalóg Bibliotheca Scriptorum Ordinis Minorum S. Francisci Capuccinorum, uviedol v ňom už 542 kapucínskych literátov. Jeho druhé vydanie z roku 1691 uvádza už 673 kapucínskych autorov. Čo to znamená, že toľko kapucínov bralo do rúk pero a obklopovalo sa knihami, že ich toľko žilo s textami a v textoch? Za voľbou kapucínskej cesty životom musí byť úsilie o viac života. Kam toto úsilie zaviedlo kapucínov od ich počiatkov v ranom novoveku, ako formovalo ich intelektuálny život a ako prispeli kultúre Európy, je predmetom tejto historicko-filozofickej eseje.

O autorovi: Ladislav Tkáčik (1973), kapucín, filozof a teológ, docent v odbore systematická filozofia. Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a spolupracuje s Ústavom dejín a Archívom Univerzity Karlovej v Prahe. Hlási sa k fenomenologickej filozofickej tradícii. Venuje sa filozofii kultúry, umenia a architektúry, filozofickej estetike a hermeneutike. K dejinám kapucínov publikoval knihy „Priestor, miesto, kláštor“ (2016), „Kapucíni na Slovensku“ (2017), menšie životopisné knižné profily venované osobnostiam slovenskej kapucínskej provincie, knihu mapujúcu príchod kapucínov do Pezinka „Moje nohy si postavil do šírej krajiny“ (2024), či viacero štúdií a prekladov. Spolu s filologičkou Erikou Juríkovou preložil a bilingválne vydal diela kapucína Benedikta z Canfieldu a Jana van Ruysbroecka. Je šéfredaktorom ročenky pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy Studia Capuccinorum Boziniensia. Vedie kapucínske vydavateľstvo Minor a prevádzkuje grafickú dielňu Varštak.

—

Thomas Keating: Reflexie o Nepoznateľnom a rozhovor s Rickom Archerom. Bratislava: Minor, 2026, ISBN 978-80-89888-73-3, 144 strán, brožovaná väzba, 12,- Eur

Anotácia: Boh hľadá takých, čo chcú mať skúsenosť, a to omnoho viac než teoretikov. V našej kultúre máme sklon byť skôr teoretikmi ako zakúšajúcimi a vyhýbať sa skúsenosti, zvlášť vtedy, keď je život bolestivý. Myslenie je spravidla  ľahšie než bytie. Myslenie je našou prevažujúcou kultúrnou podmienenosťou v dobe rýchlo sa rozvíjajúcich technologických zručností a masívnej vedeckej informovanosti. Kybernetická doba je primárne o informáciách, a nie o skúsenosti, chápaní a láske. Duchovné hodnoty treba do nej vnášať. Z anglického originálu „Reflections on the Unknowable“ preložil Pavel Prihatný a lektorovali Teresie Viera Hašanová a Philippa McDermott. Ide už o štvrtý slovenský preklad z diel Thomasa Keatinga.

O autorovi: Thomas Keating (†2018), trapistický mních, centrálna postava hnutia Centering Prayer (modlitby súhlasu) a zakladajúci člen Contemplative Outreach. Už počas svojich štúdií na Yale University objavoval bohatstvo kresťanskej mystickej tradície. Poznávanie tejto hlbokej tradície, bystré vnímanie reformy, ktorú priniesol II. vatikánsky koncil zvlášť vo vzťahu k iným náboženstvám, ako aj osobné hľadanie, v ňom nechali vyklíčiť celoživotnú túžbu prispieť k obnove kontemplatívneho rozmeru kresťanstva. Thomas Keating bol uznávaný teológ a vynikajúci autor. Osobná skúsenosť a náuka, hlboko zakorenená v zdravej tradícii kresťanskej mystiky, múdre a prorocké úsilie o dialóg s inými náboženskými tradíciami, zaraďujú Thomasa Keatinga medzi neopomenuteľné postavy dejín kresťanskej spirituality.

—