História kapucínov v Žiline

1. Začiatky pôsobenia kapucínov v Žiline

Pôsobenie kapucínov v Žiline sa začalo listom z 19.04.1990 provinciála brata Šebastiána Petra Jaduďa, ktorý požiadal Biskupský úrad v Nitre o súhlas pre pôsobenie rehole v Žiline. Vtedajší diecézny biskup Ján Chrizostom Korec, listom č. 989/1990 z 25.05.1990 promtne odpovedal a podľa kánonu 609 CIC dal súhlas. V liste doslovne hovorí: „Súhlasím, aby ste mohli otvoriť a do činnosti uviesť novú rehoľnú komunitu kapucínov v Žiline. Dávam Vám do úžitku kostol sv. Pavla apoštola a k nemu patriaci dom, zvaný Sirotár (bývalý biskupský sirotár)...Dajte vyhotoviť prenájomnú zmluvu...a zmluvu troch exemplároch predložte tunajšiemu úradu na schválenie. O rozsahu činnosti Vašej komunity v Žiline ráčte sa dohovoriť s miestnym vdp.dekanom farárom Jozefom Nogom.“

Prví kapucíni sa objavili v Žiline už v polovici roka 1990, ale prvá verzia požadovanej nájomnej zmluvy uzrela svetlo sveta až v roku 1995 a posledná, schválená až koncom roku 1997, teda po siedmich rokoch.

Ale prečo nastalo tak dlhé časové vákuum je potrebné ísť trochu ďalej a spoznať trochu minulosť.

2. Vplyv udalostí na nájomnú zmluvu

V roku 1950 kláštor vyvlastnil štát. Pôsobili v ňom štátne stredné a základné školy. V osemdesiatych rokov 20 storočia bola budova kláštora obnovená a uspôsobená na galerijné účely. V septembri 1958 začala svoju činnosť Stredná zdravotnícka škola v Žiline. Štrnásť rokov sídlila v budove bývalého jezuitského kláštora až v septembri 1972 sa presťahovala do vlastnej novopostavenej budovy na Hlbokej ceste. Potom budovu obsadzovalo gymnázium Žilina, sídliace na Jelemnickom námestí a od 17.10.1977 objekt od gymnázia prevzala Považská galéria Žilina na základe rozhodnutia ONV Žilina č.203/77 z 13.10.1977.

Do jej správy sa pravdepodobne nedostala, alebo o ňu neprejavila záujem, zadná časť Sirotára z Jezuitskej ulice, ktorá už dlhšiu dobu nebola obývaná, zvonku bola veľmi ošarpaná a vzbudzovala vizuálnu hrôzu. Iba jej severná časť bola vzhľadnejšia, nakoľko v nej bola zriadená materská škola.

V decembri r. 1977 vypracovala Okresná pamiatková správa v Žiline zámer pamiatkovej obnovy tohto pamiatkového objektu pre potreby galérie. Celkový náklad pamiatkovej obnovy mal dosiahnuť sumu 50,6 milióna korún. Považská galéria prebudovala prednú časť Sirotára od Mariánskeho námestia na veľké výstavné miestnosti, a to nákladom 6, 4 milióna korún v rokoch 1980-1986 a nákladom 0,9 milióna korún v roku 1989, spolu preinvestovala 7, 3 milióna korún. Po páde totality odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár farskému úradu v Žiline, ktorý si objekt nárokoval vrátiť podľa zákona č. 403/1990 Zb o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

3. Kauza Sirotár na súde v Žiline

Keďže Považská Galéria odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár. Farský úrad začal si na súde v Žiline v zmysle zákona č. 403/1990 Zb o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd si naň nárokovať. Napokon Rímskokatolícky farský úrad v Žiline podal 25 novembra návrh na vydanie nehnuteľnosti na Okresný súd v Žiline. Pojednávanie sa uskutočnilo na Okresnom súde v Žiline 9 decembra. Riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline akademický maliar Andrej Barčík však namietal, že Rímskokatolícky farský úrad v Žiline nemá dostatočnú spôsobilosť na preberanie nehnuteľností.

O prinavrátení rozhodol až Okresný súd v Žiline rozsudkom 9C 1023/91-68 z 05.11.1992. Proti rozsudku sa však Považská galéria odvolala. Krajský súd v Banskej Bystrici ale prvostupňový rozsudok 01.04.1993 potvrdil, takže ho bola donútená vydať. Tým sa skončila právna neistota s objektom Sirotár. Nastali však problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré sa začalo až koncom roka 1993. Problematickou sa javila aj použiteľnosť objektu. Pred obdobím totality mával až 140 sirôt a bol k tomu aj stavebne uspôsobený. Ja zaujímavé, že fyzické odovzdanie budovy niekdajšieho jezuitského kláštora sa uskutočnilo až 2 decembra 1993. Pre kapucínsku komunitu sa veľkoplošné miestnosti nehodili a bolo ich potrebné znovu prebudovať na bývanie, k čomu došlo o pár rokov neskôr.

4. Prvý kláštor kapucínov v Žiline

Keďže nastali problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré začalo až koncom roku 1993 a prvá komunita kapucínov už chcela niekde bývať. Problematickou sa javila aj použiteľnosť objektu pre prvú komunitu kapucínov. Avšak našla sa jedna dobrá sestra terciárka Mária Vicenová, ktorá ponúkla svoj rodinný dom k používaniu na Dolnom Vale č.24. Neskôr tento domček aj kapucínom darovala. Prvá komunita kapucínov brat kňaz Augustín Andrej Filipovič ako predstavený kláštora a čerstvo vysvätený brat kňaz Leopold Ivan Nemček absolvent VŠDS v Žiline. Tento prvý kláštor začali obývať roku 1990 v júni. Tento dom mal dve poschodia a bol vzdialený necelých sto metrov od Sirotára. Jednu miestnosť užívala sestra terciárka Mária Vicenová, kuchyňu mali spoločnú, kláštor tvoril len prvé poschodie s balkónom do dvora. Obaja bratia sa s veľkou vervou pustili do sprevádzkovania domu. Pomoc našli aj u ďalších terciárov, ktorí im pomáhali čistiť z lešenia fasádu budovy z uličnej strany, vybetónovať podlahu v novozriadenej kotolni a prispôsobiť časť záhradky za domom od Pošty 1 na parkovanie auta. Vhodná poloha pomáhala bratom byť aj v blízkosti Sirotára a začať s obnovou budovy pre budúcu väčšiu komunitu.

5. Oprava priestorov v Sirotári

Po dohovore s provinciálom kapucínov Šebastiánom Petrom Jaduďom dal nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom Korec 8 júla 1990 bývalý jezuitský (sirotár) Kostol obrátenia sv. Pavla v Žiline aj s priľahlými budovami k dispozícii Reholi menších bratov kapucínov . 3 augusta 1990 sa správcom Kostola Obrátenia sv. Pavla stal brat kňaz Augustín Andrej Filipovič. Súčasne bol aj gvardiánom žilinského Kláštora kapucínov. Približne v roku 1991, keďže sa ako tak ukončili práce na Dolnom Vale č. 24 pustili sa bratia kapucíni do obnovy kostola Obrátenia sv. Pavla. Najskôr s pomocou RNDr. Milana Hrtúsa a terciárov sa zdvihla podlaha sanktuária pod hlavným obetným stolom o pol metra vybudovaním drevenej konštrukcie. Potom sa zvonku zateplili zo severnej strany okná kostola, odčervotočili sa obrazy krížovej cesty a keď terciári podarovali 14 000 korún, nainštalovali sa do kostola dve elektrické piecky na temperovanie vzduchu v kostole.

6. Oprava priestorov terajšieho Fidélia

V nádväznosti na práce v kostole sa premiestnilo úsilie do zadnej časti, ktorá sa uvoľnila po materskej škole. Išlo o bývalú kinosálu terajšie Fidélio, veľká miestnosť vedľa kinosály i poschodie. Spodná časť kinosály vyzerala dosť otrasne so zavlhnutou a opadanou omietkou. Brat kňaz Augustín od istého sponzora získal dosky tatranského profilu a terciári sa účinne podieľali na obkladaní stien týmto profilom. Najskôr s pomocou brata kapucína Andreja, ktorý prišiel do bratstva r.1993 sa vyhotovila v kinosále na spodnej časti stien nosná konštrukcia a potom sa celá sála do výšky 1,4 metra obložila tatranským profilom. Po nej pokračovalo s obkladom schodišťa, vedúceho nad kinosálu, po ňom sa obložila na prvom poschodí ďalšia miestnosť. Napokon sa urobil obklad v terajšej miestnosti farskej knižnice a priľahlej kuchynke sa z darovanej veľkej knižničnej steny vyrobila celá kuchynská linka a osadil sa zakúpený dres. Toto zariadenie slúži dodnes. Tieto práce trvali vyše pol roka po poobediach, niekedy i do 23:00 hod. kedy brigádnikov bývajúcich ďaleko poodvážal brat Augustín. Brat Václav, ktorý prišiel do Žilinského bratstva okolo roku 1992 pomáhal okrem kňazskej služby aj pri občerstvení brigádnikov. Hlavným koordinátorom týchto prác bol RNDr. Milan Hrtús , ktorý nezištne priniesol všetko potrebné stolárske náčinie po svojom otcovi vrátane okružnej píly. Pri prácach nemálo pomohol už nebohý MUDr. Alfonz Böm i RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl CSc.

Je zvláštne, že týmito stolármi a obkladačmi boli všetko ľudia s akademickými titulmi a spoločne vytvorili dielo, ktoré ako vzor kvality si prišla pozrieť so svojim majstrom skupina stolárskych učňov z SOU sv. Jozefa Robotníka od Saleziánov. Je vhodné pripomenúť, že všetko sa vytvorilo s druhotriednej a treťotriednej kvality tatranského profilu. Bola to veľmi družná a obetavá spolupráca, ktorou sa vytvorilo dielo, ešte aj dnes poskytujúce dobrý pocit z pohľadu naň. Renovácia pastoračného centra Fidélium sa začala r. 1994 a ukončila v máji-júni r. 1995. Po ukončení prác chcel brat Augustín pozvať na posviacku tohto centra Fidélium aj diecézneho biskupa čo sa mu už nepodarilo. O dva mesiace brat Angustín Andrej Filipovič tragicky zahynul 27 augusta 1995 pri autonehode pri Strečne vo veku 73 rokov a v 25 roku kňazstva.

7. Osobnosť brat kňaz Augustín Andrej Filipovič

Brat kňaz Augustín zomrel večer pred spomienkou na sv. Augustína. Podľa svedectiev bratov mal brat kňaz Augustín slúžiť sv. omšu o 16:30, ale keďže neprichádzal zastúpil ho brat kňaz Václav. Tesne po sv. omši prišli mu oznámiť, že brat kňaz Augustín zomrel čo oznámil aj ľuďom. Údajne dostal mikrospánok a prvé auto oproti sa mu ešte stačilo vyhnúť, ale druhé už nie. Zomrel na ceste pri hrade Strečno približne v priestore nad tunelom, kde vchádzajú vlaky. Zaujímavé je, že pred 50 rokmi tiež približne v týchto miestach, kryl ako vojak ustupovanie vojska do hôr a zázrakom unikol živý. Okrem toho túto haváriu sledovali aj kapucínski študenti s direktorom z Bratislavy, ktorí boli akurát na starom hrade Strečno. Hoci videli haváriu vôbec nevedeli, že ich brat práve tých chvíľach zomieral. Až potom sa dozvedeli čo sa stalo.

Náš brat Augustín Andrej Filipovič bol významnou osobnosťou v Žiline a zároveň prvým gvardiánom Kláštora kapucínov. Narodil sa v roku 1923 v Jarnej (dnes súčasť Cífera). V roku 1947 vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a prijal rehoľné meno Augustín. Večné sľuby zložil už v časoch komunistickej totality v roku 1958. 24 decembra r. 1970 ho tajne vysvätili za kňaza. Pôsobil medzi vysokoškolskou mládežou – predovšetkým medikmi v Bratislave. Istý čas pracoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po páde totality, keď v roku 1990 kapucíni prevzali jezuitský kláštor v Žiline, sirotár, stal sa tu gvardiánom. Postaral sa o zreštaurovanie priestorov niekdajšej materskej škôlky v priestoroch bývalého jezuitského kláštora a založil pastoračné centrum Fidélio. Doteraz sa v tomto centre stretáva množstvo kresťanských spoločenstiev.

9 marca 1995 asi 5 mesiacov pred smrťou na sv. omši brat Augustín povedal: „Pozdravujem vás všetkých v mene Ježišovom, ktorý prichádza na obetný stôl, aby znovu potvrdil svoju lásku k vám, k nám všetkých predovšetkým k hriešnikom, lebo my sme všetci pred ním. Tak prosme, aby nám dal dar sily vytrvalosti vo viere, aby naša viera sa prejavovala v našom živote skutkom, aby to bol prejav ktorý bude svetu svedectvom – znamením. Znamením dnešnému svetu, aby pochopil, že Ježiš to myslí vážne so záchranou každej duše, každého človeka. A tak Pane chceme aj my, aby sme my mohli mať čisté srdce, keď sa s tebou stretáme pri tomto obetnom stole daj aby naša obeta, ktorú budeme spolu sláviť, bola na spásu nám všetkým i spásu celého sveta.“

„Boh sa nikdy neuspokojí s polovičnou obetou, vždy vyžaduje celopal. Tak toto bolo v SZ a tak toto urobil náš Pán, Seba samého obetoval za teba i za mňa za nás všetkých.“

Z jeho iniciatívy vzniklo v Žiline spoločenstvo Kolpingova rodina. Pastoračnú činnosť vykonával aj v neďalekej Bitarovej. Tragicky zahynul pri autonehode v oblasti Strečno vo veku 73 rokov a v 25 roku kňazstva. Pochovali ho v Pezinku.

8. Život bratov v kláštore a centre Fidélium

Život v novozriadenom a opravenom centre Fidélium pokračoval ďalej novým spôsobom. Bratia sa do provizórneho kláštora 3 miestností na poschodí, nasťahovali približne v roku 1997. Iné priestory v tom období ešte neboli k dispozícii. Ešte brat Augustín, keď žil zariaďoval priestory a poprosil verejne veriacich o darovanie starších zariaďovacích predmetov. Terciári sa tiež pripojili k darcom. 11 kapucínskych študentov a brat kňaz Leopold a brat kňaz Ondrej Tkáč direktor študentov začali bývať v troch miestnostiach na poschodí. Brat kňaz gvardián Jozef Konc , brat kňaz Václav Tomáško a brat Andrej, brat Gregor zostali v pôvodnom kláštore na Dolnom Vale. Študenti navštevovali detašované pracovisko Bratislavskej bohosloveckej fakulty CMBF UK. Toto pracovisko bolo zriadené od 01.01.1995 u Saleziánov v Žiline ako Inštitút sv. Tomáša Akvinského so štúdiom filozofie, pedagogiky a starých biblických jazykov, zakončovaných skúškou z filozofie a pedagogiky. A tak v školskom roku 1997/98 tu začalo študovať 11 bratov kapucínov. Bratia kňazi pokračovali v duchovnej službe nielen v Žiline, ale vypomáhali aj vo filiálke Bitarovej. V tom istom roku teda 1997 11.11 provinciál kapucínov na Slovensku Fidel Marko Pagáč vystavil ustanovujúci dekrét, ktorým zriadil v Žiline Kánonický dom.

9. Okolnosti nájomnej zmluvy Sirotára

Je doložené, že všetky rekonštrukčné aktivity v uvoľnených častiach Sirotára sa vykonávali v akomsi právnom vákuu. Stále ešte nebola na svete nájomná zmluva, ktorú pri vyslovení súhlasu s misiou kapucínov v Žiline požadoval nitriansky diecézny biskup ešte v roku 1990. Návrh prvej sa objavil s dátumom 28.8.1995 s nájmom na neurčitú dobu. Biskupský úrad v Nitre ho listom č. 651/1996 z 20.3.1996 poslal na vyjadrenie žilinskému farskému úradu. Správca farnosti, dekan Jozef Noga, požiadal terciárov o odborné posúdenie. Ako záver posúdenia vypracovali terciári štvorstránkový odpovedajúci list č.533/96, ktorý farský úrad zaslal 3.5.1996 biskupskému úradu. Reagovali v ňom aj na biskupskú pripomienku brať pri rozhodovaní do úvahy aj umiestnenie Obchodnej cirkevnej akadémie, ktorá vtedy sídlila v Robotníckom dome a dostala odtiaľ výpoveď. Podrobne popísali rozsah a objem prác, ktoré by bolo potrebné vynaložiť pri presídlení tejto školy do objektu Sirotára, najmä do jej zadnej časti. A pripomenuli v liste aj s touto variantou spojený vecný a etický problém umiestnenia kapucínov a im daných prísľubov od biskupského úradu. Po tomto odpovedajúcom liste sa na fare objavil druhý návrh zmluvy z 31.10.1996, ktorý už odstránil vlastnícke a parcelné nedostatky a domu nájmu, ale nereagoval na vytknuté nedostatky. Po ňom sa objavil tretí návrh s dátumom vystavenia 1.12.1997, so začiatkom nájmu od 1.12.1997 s dobou nájmu na 99 rokov, ale opätovne nezohľadňoval zvyšok vytknutých nedostatkov. Potom dekan farnosti Jozef Noga požiadal terciárov, aby oni vypracovali nájomnú zmluvu, zodpovedajúcu platným cirkevným náležitostiam a zásadám občianskeho práva i vylúčili nebezpečenstvo premlčania a straty cirkevného majetku farnosti pri požadovanom nájme na 99 rokov, najmä na ustanovenie kánonov 197 a 1270 CIC.

Po konzultácii s biskupským úradom terciári 19.12.1997 vypracovali nájomnú zmluvu na 35 rokov s dobou nájmu od 1.1.1998 do 31.12.2032. Biskupský úrad určil dobu nájmu maximálne na 35 rokov. Túto nájomnú zmluvu Biskupský úrad v Nitre schválil, čím od 1.1.1998 začal regulárny nájomný vzťah.

10. Žilinskí bratia kňazi Gvardiáni

Po smrti Andreja Filipoviča, ktorý bol gvardiánom 5 rokov sa stal novým gvardiánom brat kňaz Jozef Konc. V r. 2000 ho vystriedal Norbert Pšenčík o rok neskôr 1 decembra 2001 sa novým gvardiánom v Žiline stal Branislav Fabo. V roku 2003 bol ustanovený brat Dávid Bartimej Tencer a 1 júla 2004 ho vymenil Marián Turňa. Od roku 2006 bol gvardiánom brat Miroslav Kulich a v roku 2009 bol menovaný za gvardiána znovu brat Branislav Fabo.

Spolu 7 gvardiánov od príchodu kapucínov v r. 1990.

Použitá literatúra:

1.Ľ.V.Prikryl, P.Štanský,D .Doricová: História Žiliny Kostol Obrátenia svätého Pavla a kláštor kapucínov; r.2006; s.80-55
2. J. Širanec minister OFS: Činnosť Bratstva Svetských Františkánov v Žiline; r. 2007; s.6-9
3. Zo spomienok brata kňaza Leopolda
4. Zo spomienok brata Andreja
5. Zo spomienok brata kňaza Fidela

(pripravil br. Karol Baran, kapucín)



‹‹ späť