TESTAMENT SVÄTÉHO FRANTIŠKA (1226)


1. Pán dal mne, bratovi Františkovi, že som takto začal konať pokánie: kým som bol ešte v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké čo i len pozrieť na malomocných. 2. Sám Pán ma zaviedol medzi nich a ja som im preukázal milosrdenstvo. 3. Keď som od nich odchádzal, to čo sa mi zdalo trpké, pre-menilo sa mi na sladkosť duše i tela. Potom som trochu porozmýšľal a opustil som svet.

4. A Pán dal mi takú vieru, že som sa v kostoloch takto jednoducho modlil: 5. „Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet“.
6. Potom mi Pán dal a dáva takú dôveru ku kňazom, čo žijú podľa svätej rímskej Cirkvi, kvôli ich sväteniu, že i keby ma prenasledovali, chcem sa k nim utiekať. 7. A keby som mal takú múdrosť ako Šalamún a našiel by som najúbohejších svetských kňazov, na farách, na ktorých pôsobia, nechcem kázať proti ich vôli.

8. Voči nim i všetkým ostatným, chcem mať bázeň, chcem ich milovať a ctiť ako svojich pánov. 9. A nechcem posudzovať ich hriechy, lebo v nich poznávam Božieho Syna, a sú mojimi pánmi. 10. Robím to preto, lebo z najvyššieho Syna Božieho telesným zrakom na tomto svete nič nevidím, iba Najsvätejšie Telo a Najsvätejšiu Krv, ktoré sami prijímajú, a len oni iným vysluhujú.

11. A tieto najsvätejšie tajomstvá chcem nadovšetko uctievať, vážiť si ich a uchovávať na vznešených miestach. 12. Kdekoľvek nájdem najsvätejšie mená a jeho slová napísané na nevhodných miestach, chcem ich pozbierať a prosím, aby sa zbierali a uložili na čestnom mieste. 13. A všetkých teológov a tých, čo nám ohlasujú sväte Božie slová, máme si ctiť ako tých, čo nám dávajú ducha a život (porov. Jn 6, 64).

14. A keď mi Pán dal bratov, nikto mi neukazoval, čo mám robiť, ale sám Najvyšší mi zjavil, že mám žiť podľa svätého Evanjelia. 15. A dal som to stručnými slovami napísať a pán pápež mi to potvrdil.16. A tí, čo prichádzali, aby prijali tento život, všetko, čo mohli mať, dávali chudobným (porov. Tb 1, 3) a boli spokojní s jedným habitom, zvnútra i zvonku zaplátaným, cingulom a spodkami 17. a viacej sme nechceli mať. 18. Cirkevné hodinky sme sa my klerici modlili podľa ostatných klerikov, laici sa modlili Otčenáše a veľmi radi sme sa zdržiavali v kostoloch. 19. A boli sme jednoduchí a poddaní všetkým.

20. A ja som pracoval vlastnými rukami a chcem pracovať a veľmi si prajem, aby sa všetci ostatní bratia zamestnávali nejakou počestnou prácou. 21. Tí, čo nevedia pracovať, nech sa naučia, nie z túžby po odmene za prácu, ale pre dobrý príklad a na zahnanie záhaľky. 22. Keby sme nedostali odmenu za prácu, utiekajme sa k stolu Pána a z domu do domu prosme o almužnu. 23. Pán mi zjavil, aby som takto pozdravoval: „Nech ti Pán udelí pokoj“ (porov. Num 6, 26). 24. Bratia nech sa chránia prijímať kostoly, chudobné príbytky a všetko, čo sa pre nich stavia, ak to nie je také, ako sa svedčí na svätú chudobu, ktorú sme v Regule sľúbili. Nech sa tam vždy zdržujú ako cudzinci a pútnici (porov. 1Pt 2, 11).

25. Prísne nariaďujem všetkým bratom, kdekoľvek sa nachádzajú, aby sa neodvažovali ani sami, ani cez prostredníka žiadať od Rímskej kúrie nejaké listiny v prospech kostola alebo nejakého miesta pod zámienkou kázania, ani pri osobnom prenasledovaní, 26. ale kdekoľvek ich neprijmú, nech odtiaľ utečú do inej krajiny, aby tam s Božím požehnaním konali pokánie.

27. A stále chcem poslúchať generálneho ministra tohto bratstva a každého gvardiána, ktorého mi určí. 28. A tak chcem byť v jeho rukách, aby som nemohol ísť alebo konať proti poslušnosti a jeho vôli, pretože je mojím pánom.
29. A hoci som jednoduchý a chorľavý, predsa chcem mať vždy pri sebe klerika, aby sa so mnou modlil Ofícium, ako to obsahuje Regula.

30. A všetci ostatní bratia nech sú povinní prísne poslúchať svojich gvardiánov a podľa Reguly sa modliť Ofícium. 31. A keby sa našli niektorí, čo by nemodlili Ofícium podľa Reguly a chceli by ho nejakým spôsobom meniť, alebo by neboli katolíkmi, všetci bratia, kdekoľvek sa zdržiavajú, keby takého našli, sú pod poslušnosťou povinní zaviesť ho k najbližšiemu kustódovi toho miesta, kde ho našli. 32. A kustód nech je prísne pod poslušnosťou povinný bedlivo ho strážiť vo dne v noci ako väzňa, aby mu neušiel, kým ho osobne neodovzdá jeho ministrovi.

33.A minister je prísne pod po-slušnosťou povinný zaslať ho v sprievode takých bratov, ktorí ho budú strážiť vo dne v noci ako väzňa, kým ho neprivedú k ostijskému biskupovi, ktorý je pánom, ochrancom a napravovateľom celého bratstva. 34. A nech bratia nehovoria: „Toto je iná Regula“, lebo toto je spomienka, napomenutie, povzbudenie a môj testament, ktorý ja, nepatrný brat František, zanechávam vám, svojím požehnaným bratom, preto, aby sme Regulu, ktorú sme Pánovi sľúbili, lepšie po katolícky zachovávali.

35. A generálny minister i všetci ostatní ministri sú pod poslušnosťou zaviazaní k týmto slovám nič nepridávať, ani z nich nič neuberať. 36. A tento spis nech majú vždy so sebou vedľa Reguly. 37. A na všetkých kapitulách, ktoré konajú, pri čítaní Reguly nech čítajú aj tieto slová. 38. A všetkým svojím bratom klerikom i laikom prísne pod poslušnosťou nariaďujem, aby k Regule a k týmto slovám nepridávali poznámky vraj: „Takto sa im má rozumieť.“ 38. Ale ako mi dal Pán schopnosť jednoducho, jasne hovoriť a napísať Regulu i tieto slová, tak ich jednoducho a bez po-známok chápte a so svätou horlivosťou zachovávajte až do konca.

40. A každého, kto toto zachováva, nech v nebi naplní požehnanie Najvyššieho Otca a na zemi požehnanie jeho milého Syna s Najsvätejším Duchom Utešiteľom i so všetkými nebeskými mocnosťami a so všetkými svätými. 41. A ja brat František, váš nepatrný sluha, nakoľko môžem, potvrdzujem vám zvnútra i zvonku toto najsvätejšie požehnanie. Amen.


‹‹ späť